Ako každý mladý človek, aj ja som túžil cestovať – vidieť svet, spoznávať krajiny a ľudí, prebádať a na vlastnej koži zažiť to, o čom som počul od iných. Ale naplniť túto prirodzenú túžbu v krajine „hrdo“ nazývanej Československá socialistická republika nebolo jednoduché. Po mnohých problémoch, potvrdeniach od zamestnávateľa, čakaní na devízový prísľub, súhlase straníckej organizácie (aký to paradox pre nečlena strany!) a ešte ktoviekoľkých administratívnych šikanách som v máji 1978 držal v rukách vytúženú vycestovaciu doložku – nezmyselný, ale nevyhnutný doplnok k pasu.
Konečne som si mohol zabezpečiť letenku z Prahy do Paríža a vycestovať. Po niekoľkých dňoch vo francúzskej metropole som nočným rýchlovlakom odišiel do mesta, kvôli ktorému som podstúpil spomenutú administratívnu tortúru.
To mesto ma veľmi priťahovalo, istým spôsobom sa viazalo k môjmu životu a tým, že som ho navštívil, som splnil sľub, ktorý som dal v najkrajšej chvíli života. Tak som na úsvite jedného nádherného júnového rána vystúpil z vlaku pod Pyrenejami v meste Lurdy.
O Lurdoch už počul vari každý. Ale aj tak tu visí otázka: Čo je to za mesto, čím priťahuje milióny pútnikov a vedie turistov na cestu často merajúcu aj tisícky kilometrov?
Na začiatku 19. storočia to bolo bezvýznamné mestečko bez priemyslu, v blízkosti hraníc so Španielskom, zaujímavé azda iba majestátnym strážnym hradom. Turistika vtedy nedokázala obyvateľom zabezpečiť obživu a keby aj, tento kraj ešte nebol objavený.
Až o 150 rokov neskôr sa stal jedným z najvyhľadávanejších kútov sveta. A tak som otváral oči a všetko pozorne sledoval. Prvou zvláštnosťou tohto mesta, ktorá upúta návštevníka, sú všadeprítomné invalidné vozíky. Všetko je prispôsobené invalidom a ich potrebám. V erbe Lúrd by pokojne mohol byť práve invalidný vozík, alebo to, čo som neskôr objavil ako istý druh výzdoby v brale nad riekou Gave – barly. No na rozdiel od Piešťan, Lurdy nie sú známe výdatnými horúcimi minerálnymi prameňmi či bahnom. Prečo teda tá zvláštna výzdoba skál?
Prvé, čo by si mal každý návštevník tohto mesta uvedomiť je, že juhofrancúzske Lurdy sú najnavštevovanejšie kresťanské pútnické miesto. Dôvod: 11. februára 1858 Bernadetta Soubirousová so svojou sestrou Toinettou a priateľkou Jeanne Abadiovou prišli k rieke Gave. Bernadetta napriek tomu, že bola veľmi chorá (trpela astmatickými záchvatmi), bosá prešla cez rieku k jednej z viacerých jaskýň a chcela nazbierať drevo. Vtom vo výklenku pred sebou uvidela zvláštny úkaz – ženu odetú v bielom šate s modrým pásom a ružencom.
Tak sa začalo niekoľko zaujímavých stretnutí dvoch žien. V jednom zo zjavení žena v bielom Bernadette naznačila svoje meno, keď jej povedala: „Ja som Nepoškvrnené počatie“. Veriaci dobre vedia, že týmto menom sa v zjavení predstavuje Matka Ježiša Panna Mária.
Viera v nepoškvrnené počatie Panny Márie sa deklaruje od prvých čias kresťanstva. Mnohí duchovní označovali matku Ježiša Krista za pannu – čistú a bez hriechu. Škótsky františkán Duns Scottus sa azda najväčšmi zaslúžil o to, že po niekoľkých storočiach cirkev vyhlasuje dogmu o nepoškvrnenom počatí Panny Márie. Z jeho obhajoby nepoškvrneného počatia navždy ostane v cirkevných dejinách stručná, pádna veta, ktorou podporil dôkazy tohto učenia: Potuit, decuit, fecit – Boh touto výsadou mohol Pannu Máriu vyznačiť, patrilo sa, aby ju takto vyznačil, a tak to aj urobil.
Celý rok 2008 si pútnici vo francúzskom meste Lurdy pripomínajú 150. výročie zjavenia Panny Márie 14-ročnému dedinskému dievčatku Bernadette Soubirousovej. Zjavila sa jej 11. februára 1858 pri vchode do jaskyne neďaleko dediny Lurdy (Lourdes), ktorá je dnes už mestom. Išlo o prvé z 18 zjavení dievčaťu. Keď Bernadettu požiadali, aby Pannu Máriu opísala, uviedla: „Vyzerá ako mladé 16- alebo 17-ročné dievča. Má oblečené dlhé biele šaty, v páse previazané modrou stuhou, ktorej konce splývajú až dolu po zem. Na hlave má závoj, ktorý je takisto biely. Spod závoja jej trochu vykúkajú vlasy, ale inak jej padá dolu chrbtom až pod pás.“
Vďaka týmto zjaveniam sa stali Lurdy jedným z najobľúbenejších pútnických miest na svete a každý rok ich navštívi priemerne päť miliónov ľudí – mnohí z nich v nádeji, že sa vyliečia z najrôznejších chorôb. Hoci majú Lurdy iba asi 15 000 obyvateľov, je to mesto s druhým najväčším počtom hotelov vo Francúzsku, predstihuje ho len Paríž. Podľa očakávaní príde tento rok do Lúrd okolo osem miliónov návštevníkov, aby sa zúčastnili osláv. Očakáva sa aj návšteva pápeža Benedikta XVI.
Autor: Daniel Dian