Ľudové misie V roku 2010 sa budú v našej farnosti konať ľudové misie. Budú ich viesť otcovia kapucíni, a to v mesiaci novembri od 21.11.-28.11.2010. Srdečne pozývame. Modlitba za sväté misie
Dobrý Bože, prosíme ťa
o tvoje požehnanie pre misie.
Daj nám svoju milosť,
aby obnova našej farnosti
viedla všetkých k zmiereniu s tebou.
Povzbudení tvojimi slovami
„Proste a dostanete!“
prosíme ťa o sväté oduševnenie,
o dar ľútosti a opravdivú zmenu k lepšiemu.
Prenikaj ohňom Ducha Svätého srdcia tých,
ktorí nechcú prijať tvoju milosť
a pomôž im obrátiť sa.
Všetkých zapáľ ohňom odvahy,
aby sme povzbudzovali druhých
k účasti na misiách.
Nech Duch Svätý osvecuje misionárov,
aby slovo, ktoré hlásajú,
malo spásonosný účinok.
K tvojim nohám, Matka Božia,
skladáme celú misijnú prácu v našej farnosti.
Pomôž nájsť hriešnikom cestu k obráteniu.
Posilňuj slabých a pritiahni všetkých
k svojmu Synovi Ježišovi Kristovi.
Amen.
Ľudové misie farnosť Bežovce,
filiálka Záhor.
Čo sú misie?Misie sú istým spôsobom duchovnými cvičeniami. Nekonajú sa v uzatvorenej spoločnosti, v uzatvorenom dome, ale prebiehajú vo farnostiach. Kánon 770 Kódexu kánonického práva/CIC/ nám o nich hovorí: "Farári majú podľa predpisov diecézneho biskupa v istých obdobiach usporiadať kázne, ktoré sa nazývajú duchovnými cvičeniami a svätými misiami, alebo iné formy kázní, primerané potrebám."
Andrej Radlinský píše: Každý kresťan katolík nemôže sa pre svoje hmotné a rodinné pomery vzdialiť, aby s utiahol na duchovné cvičenia na niekoľko dní. No ani tak neprestáva povinnosť jeho duchovného zdokonalenia. To, čo prinesú do duše jednotlivcov exercície, majú priniesť do duše celej farnosti miestne misie...
Dejiny
misií Kristus Pán zveril kľúče od večného spasenia apoštolom a ich nástupcom, biskupom a kňazom ako rozdávačom Božích tajomstiev. On sám však dopodrobna neustanovil, kedy a ako majú rozdávať tieto Božie tajomstvá, t. j. kedy a ako vyučovať svätej viere a vysluhovať sviatosti. Odkázal ich len na riadenie Ducha Svätého, Ducha múdrosti a rady, o ktorom im sľúbil, že ostane s nimi a s Cirkvou až do skončenia sveta. Vo Svätom písme (Sk 2,42) čítame, že veriaci „zotrvávali v apoštolskom učení, v účastenstve na lámaní chleba a v modlitbách“. Čas a spôsob bohoslužieb a hlásania Božieho slova menil sa podľa rozličných potrieb.
Keď vznikol nejaký protirečivý, viere nebezpečný blud, Kristovi služobníci sa chopili duchovného meča, kázní. V taký čas sa neuspokojili s riadnym kázaním, ale tým častejšie a horlivejšie kázali a vyučovali ľud, čím bol blud nebezpečnejší a čím väčšmi ľuďom vŕtal v hlave. Keď apoštolskí mužovia zbadali, že klesajú dobré mravy a veriaci sa akosi odchyľujú od horlivosti kresťanskej náuky, v mimoriadnych kázňach prosili, hrozili i karhali. Keď Kristovým prívržencom hrozilo prenasledovanie alebo ich trápil mor, veriaci pod dojmom kázní častejšie a horlivejše prichádzali po posilnenie k stolu Pána. Nikto nemôže tvrdiť, že by v Cirkvi nebolo bývalo takých pobožností, ako sú teraz misie. Áno, misie vždy boli a v každom čase nachádzame misionárov, t. j. kňazov, čo viedli mimoriadne pobožnosti, spojené s kázňami. Spomeňme svätého Ignáca mučeníka, biskupa v Antiochii (67 - 107). Cisár Traján ho odsúdil na smrť. Odviedli ho do Ríma na smrť. Všade, kadiaľ šiel, povzbudzoval veriacich, aby sa chránili kacírov a verne sa pridŕžali apoštolského podania viery. - Svätý Atanáz (326 - 373), biskup v Alexandrii, najjasnejšia hviezda východnej Cirkvi, nepremožiteľný obranca katolíckeho učenia proti bludu, pred ktorým chránil veriacich ustavičným vyučovaním, veľa písal o pravom učení v listoch severoafrickým biskupom. - Svätý Augustín (395 - 430), biskup v Hippo, vidiac, že nemožno zdolať blud donatistov obyčajnými prostriedkami, častejšie vykladal kresťanské učenie a veriacich často povzbudil, aby rozdvojených bratov láskou a prívetivosťou priviedli späť do Cirkvi. - Svätý Bernard z Clairvaux, najslávnejší cirkevný učiteľ 12. storočia, duša kňazského stavu, radca kniežat radosť národov, viac ráz bol nútený opustiť kláštorné múry a cestovať na rozličné miesta na spôsob dnešných misií. Všade tak vznešene a účinne kázal, že ho volali učiteľom medoústym. Svojimi kázňami ako ostrým mečom šťastlivo vysekal tŕnie a bodľač neprávosti spomedzi národov, utíšil nenávisť medzi kniežatami, zmiernil ctižiadosť medzi duchovnými, zarazil samopašnosť života všeobecného ľudu a vôbec sa postavil proti všetkému, čo špatilo Pánovu roľu.
Keď v 13. storočí mravy národov upadali a pri nových kacírstvach ochabovala horlivosť vo viere, proti čomu sa nevládali dostatočne postaviť predošlé slávne rehole cistercitov, premonštrátov a kartuziánov, Boh vzbudil dvoch vynikajúcich mužov, svätého Dominika a svätého Františka z Assisi, ktorí proti bludárstvu postavili náuku čistého kresťanského učenia a proti márnotratníctvu a požívačnosti pokornú chudobu. Títo svätí mužovia svojim reholiam, dominikánom a františkánom, zanechali akoby v testamente, aby sa ich členovia rozišli po svete a apoštolskú činnosť vyvíjali všade tam, kde by sa vzmáhali bludy alebo neprávosť ľudu. A skutočne, neprestajným hlásaním Božieho slova, dobrými príkladmi a modlitbami zvíťazili nad zlým svetom a premenili smutnú tvárnosť kresťanského sveta.
Pozri: www.dominikani.sk www.frantiskani.sk www.kapucini.sk
Ani v novoveku, keď Cirkev prežila ťažké časy trhania jednoty (vystúpenie Martina Luthera, Kalvína, Zwingliho, Henricha VIII.), Boh nenechal Cirkev bez schopných mužov: Boh vzbudil mužov misionárov, svätého Karola Boromejského, svätého Františka Saleského a svätého Ignáca z Loyoly.
Svätý Karol Boromejský, milánsky arcibiskup, sa snažil obrátiť veriacich zablúdených do kalvínstva. Konal im misie s pomocou význačnejších kňazov, z ktorých jeden každé ráno mal kázeň o článkoch viery na utvrdenie katolíkov a obrátenie kacírov. Po kázni slúžil arcibiskup svätú omšu a sám povedal mravoučnú kázeň. Popoludní zas iný kňaz vykladal katechizmus. Ostatní kňazi spovedali.
Podobnou horlivosťou vynikal svätý František Saleský. Tento svätý muž chodieval do mnohých miest a dedín vo Švajčiarsku, konal misie a spasiteľným učením nasycoval tých, ktorí boli najviac zanedbaní a zvedení do Kalvínovho bludu.
Na poli domácich misií najviac však môžeme ďakovať svätému Ignácovi z Loyoly, ktorý opustiac vojenský život založil reholu Spoločnosti Ježišovej, ktorého členovia sa oddali domácim misiám a ako dobre zriadený šík vojakov sa postavili na odpor všetkým nepriateľom kresťanstva. Bez bázne pred ťažkosťami a nebezpečenstvami ponáhľali sa do miest a dedín. Nestálych vo viere utvrdili. Poblúdených priviedli naspäť do lona Cirkvi. V hriechu a neprávostiach žijúcich odviedli od samopašného života. Nepriateľov pomerili a mnohé rozpadávajúce sa manželstvá a rodiny usporiadali... Najväčší apoštol misionár zo Spoločnosti Ježišovej bol svätý František Xaverský, ktorý obrátil tisíce Indov a Japoncov na katolícku vieru.
Pozri: www.jezuiti.sk
Keď dávny nepriateľ ľudského pokolenia, diabol, videl, že otcovia jezuiti postavili pevnú hrádzu jeho pustošeniu a veľa oklamaných a omámených duší priviedli späť do lona Cirkvi, začal napádať celé kresťansko-katolícke náboženstvo a všetok mravný cit v ľudských dušiach. Ale aj proti tomuto jeho podujatiu Boh vzbudil nového apoštola misionára svätého Vincenta de Paul, ktorý roku 1616 s veľkým úspechom konal misie roľníkom na panstve Gondi v ambianskom biskupstve (Francúzsko). Povzbudený výsledkom svojej činnosti založil spolok misijných svetských kňazov a podľa patróna svätého Lazára ich nazval lazaristami. Kongregácia lazaristov trvá až podnes a ich úlohou je chodiť po mestečkách a dedinách, horlivým hlásaním Božieho slova a starostlivým vysluhovaním sviatostí vytrhnúť ľudí z okovov hriechu a znovu zažať v ich srdciach svetlo viery. Lazaristi sa rozišli do Talianska, Poľska, Škótska, írska. Na Slovensku tiež začali činnosť založením apoštolskej školy v Banskej Bystrici. Spomedzi lazaristov vyšli najchýrnejší biskupi Bosuet a Fenelon.
Pozri: www.vincentini.sk
V 18. storočí sa zjavil na obzore katolíckeho života iný apoštol misionár v osobe svätého Alfonza Liguori, ktorý zvláštnym Božím riadením opustil životnú advokátsku dráhu. Roku 1726 sa stal kňazom, konával misie pre ľud v Neapole a jeho okolí (Taliansko). Keďže svojou činnosťou dosiahol značné zlepšenie mravov, roku 1732 založil Kongregáciu najsvätejšieho Vykupiteľa, nazvanú redemptoristi, aby svätými misiami prispel duchovnou pomocou a obrodou vidieckemu ľudu. Kongregáciu redemptoristov schválil Benedikt XIV. roku 1749. - Misijná činnosť redemptoristov sa na Slovensku začala roku 1912 v Rajci. Prvé misie tam konali otcovia redemptoristi z Moravy. Po roku 1918 si na Slovensku založili 3 kláštory.
Pozri: www.cssr.sk www.redemptoristi.sk
Sľubný pokrok misií vo Francúzsku zastavila revolúcia roku 1790. Keď sa po skončení revolúcie náboženstvo mohlo znovu voľne hýbať, konali sa na všeobecné dožadovanie misie roku 1815 vo viacerých diecézach. - V Nemecku a v Rakúsku prekvitali misie za Márie Terézie. Rozličnými nepokojmi v 18. storočí boli na čas pretrhnuté, ale redemptoristi ich zase obnovili.
Prvé známejšie misie v novších časoch na Slovensku boli za ostrihomského kardinála arcibiskupa Jána Scitovského v Trnave roku 1850.
Užitočnosť
misií Niekedy sa môže i v krátkom čase medzi ľudom zakoreniť istá náboženská vlažnosť natoľko, že ju nemožno dostatočne v krátkom čase vykoreniť zvyčajnými prostriedkami pastierskeho úradu miestneho duchovného...
Horliví kňazi misionári vzbudzujú v ľude zvláštnu pozornosť; ich reči vyvolávajú väčší ohlas, skôr preniknú k srdciam, priťahujú ich do služby Kristovi a ľahko pripravia obrátenie a znovuzrodenie i zatvrdnutých duší a tiež ľahšie povzbudia zbožné duše k väčšej horlivosti.
Ovocie
misií 1. Tam, kde sa konajú domáce misie, zmiznú všelijaké predsudky, ktoré mnohí prechovávali voči Katolíckej cirkvi a rehoľníkom.
2. Láskavá, múdra a od všetkého zisku vzdialená horlivosť misionárov spôsobuje, že si začnú vážiť kňazský stav.
3. Na mnohých miestach znova ožije zadusený katolícky duch, lebo k svojmu duchovnému úžitku sa obrátili ženy viac naklonené k zbožnosti, ale aj tvrdí muži, vojaci atď.
4. S prinavrátením ducha nábožnosti po misiách sa zakladajú rozličné náboženské spolky, mnohí tak medzi mužskou, ako aj ženskou mládežou dostávajú milosť povolania do kňazského a rehoľného stavu.
5. Skazení a v neprávostiach žijúci kresťania, ktorí viac rokov sv. spoveď zanedbávali a polepšenie im ani len na um neprišlo, na misiách sa prebudili zo svojho duševného smrtného spánku, zmierili sa s Bohom a začali žiť riadnym kresťanským životom.
6. Tí, čo žili v nepriateľstve, dojatí večnými pravdami sa zmierili; neverní a nesvorní manželia začínajú svorne a pokojne nažívať pre blaho Cirkvi a šťastie vlasti.
7. Nejeden inoverec, ktorý len zo zvedavosti prišiel na misie, mocou Božej milosti zavrhol svoj náboženský blud a navrátil sa do lona svätej Cirkvi.
Poňatie a cieľ
ľudových misií Zohľadňujúc výpovede rôznych teoretikov a praktikov ľudových misií, ako aj definície, ktoré používajú, ľudové misie možno označiť ako apoštolskú prácu kňazov, ktorí sú splnomocnení cirkevnou vrchnosťou dočasne vykonávať pastoráciu v danej farnosti s cieľom dôkladnej náboženskej obnovy všetkých farníkov.
Vyššie uvedená definícia obsahuje všetky základné prvky, ktoré patria k ľudovým misiám. Tu treba upozorniť na podmienku splnomocnenia cirkevnou vrchnosťou. Ide tu tak o jurisdikciu zo strany ordinára diecézy, ktorý je zodpovedný za celú diecézu, ako aj v prípade misionárov, ktorí majú mať odporúčanie (misiu) od vlastného predstaveného rehole alebo spoločnosti. Jurisdikcia a odporúčanie (misia) dávajú misijnej práci správny charakter a názov. Misie sú poslaním a misionári sú poslaní. Historická činnosť samotného Ježiša Krista v jeho vlastnom vedomí niesla jasný znak poslania. Veľmi často poukazuje na seba ako na Božieho posla, ktorý plní na zemi presne určenú misiu. Ľuďom, ktorých si vyvolil, tiež odporúča plniť vznešenú misiu, nazývajúc ich apoštolmi čiže poslami, a oni sami si dobre uvedomujú tento svoj charakter poslov. Podobne misionári, ktorí prichádzajú do danej farnosti, majú si oživovať, že sú poslami Cirkvi a a nepriamo Krista a Boha.
Slová o tejto dočasnej pastorácii misionárov v danej farnosti predstavujú veľkú zodpovednosť, ktorú prijímajú na seba vo chvíli začatia misií. Nemôžu sa cítiť ako "nájomníci" v cudzej záležitosti, ale ako tí, ktorí plnia vznešenú vec. To má tiež pobádať miestneho dušpastiera udeliť misionárom svoju maximálnu dôveru a podporu. Tak farár so svojimi spolupracovníkmi, ako aj misionári si majú uvedomovať, že jednou z dôležitých úloh misií je posilniť spojenie s Cirkvou, farským spoločenstvom a dušpastiermi. Vylučuje to postranné úmysly účinkovania misionárov len pre vlastnú ambíciu či zisk. Tu treba pripomenúť, že taký bol postoj zakladateľa Misijnej spoločnosti sv. Vincenta de Paul a jeho prvých spolubratov misionárov. Farári im tak dôverovali, že na čas misií najčastejšie spokojne opúšťali svoje farnosti, vydajúc sa na vlastné exercície do domu spoločnosti v Paríži.
Pravý charakter misií zdôrazňujú nakoniec slová o dôkladnej náboženskej obnove všetkých farníkov. Tu je jasne určený cieľ misií. Tento cieľ je univerzálny, pokiaľ ide o rozsah misijnej problematiky, aj pokiaľ ide o veriacich, zahrnutých do misií, misie musia prihliadať na celú problematiku a na všetkých veriacich. Tu sa tiež ukazuje rozdiel medzi misiami a exercíciami. Misie sú určené všetkým veriacim bez výnimky, zatiaľ čo exercície na základe svojich predpokladov môžu byť určené len niektorej skupine veriacich, napr. ženám a matkám, mládeži, skupinám ľudí jedného pohlavia, a teda osobám, ktoré sa snažia o kresťanskú dokonalosť. Misie sa venujú celému náboženskému životu, zatiaľ čo exercície môžu mať partikulárny charakter a možno ich viesť len pod určitým zorným uhlom. Ak teda účasť na exercíciách možno ponechať na dobrú vôľu farníkov - tak misie majú dobyvačný charakter. Povinnosťou dušpastierov a misionárov je napnúť všetky sily, aby čo najväčší počet farníkov povzbudili k účasti na týchto cvičeniach.
Misie sú teda určené všetkým. Nábožných ľudí majú utvrdiť v nábožnosti. Pretože cieľ je vyslovene konverzný, a obrátenie potrebuje aj najnábožnejší kresťan, každý si musí uvedomiť, že sa musí v ňom vzbudiť nespokojnosť so sebou, túžba po ďalšom rozvoji a snahe o svätosť - v zmysle slov "svätý nech sa ďalej posväcuje" (Zjv 22,11) Misie smerujú s celou rozhodnosťou k tým, ktorým sú sviatosti vzdialené. Ich úlohou je odstraňovať verejné pohoršenia, uzdravovať nelegálne manželské zväzky, zmieriť dlhotrvajúce a nespravodlivé procesy a zastaralé urážky. Úlohou misionárov je poučiť týchto ľudí o základných pravdách viery a morálnych povinnostiach, pripraviť ich na dobrú spoveď a na sväté prijímanie, napomenúť kvôli verejným hriechom, vyzvať na pokánie a dôkladne obrátenie, pozdvihnúť na duchu, povzbudiť k hlbšej viere a k životu z viery, ako aj v pokroku v dokonalosti. Počas misií nemožno obísť ani opustených a zanedbaných veriacich. Práve takto chápal sv. Vincent úlohu misií.
Vynára sa otázka, ako možno vykonať toto všetko počas jedného týždňa normálnych misií. Sv. Vincent, ktorý predpokladal pre svoje misie vyššie vymenované ciele a snahy, zároveň určoval v zásade týmto misiám dlhotrvajúce procesy a programy. Práca jednotlivých misionárov v jednotlivých farnostiach trvala spravidla dva mesiace, a neraz dokonca tri. Hľa, ako ich predstavuje jeden zo životopiscov sv. Vincenta: "Náuka sa začína od základov, od katechizmu, ktorý sa vysvetľuje ráno i večer všetkým farníkom, aj deťom. Je to Vincentova metóda, jeho odlišný systém. Nič nenaháňa. Treba čakať na duše. Nejde o vyvolanie krátko trvajúceho otrasu, treba obnoviť farnosť, zmazať jej minulosť generálnou spoveďou, potom jej dať možnosť konať už na novej ceste a pred odchodom sa ešte raz uistiť, že postupuje dopredu pevným krokom spolu aj s obnoveným farárom."
(Ľudové misie v duchu a tradícii Misijnej spoločnosti sv. Vincenta de Paul Jan Kowalik, CM Krakov
Misijná
spoveď Jedno z hlavných hesiel misijnej práce znie: "Niet misií bez spovede". Čas misií - to je čas pokánia, a prvým výrazom pokánia je vyznanie hriechov. Čas misií - to je čas obrátenia, a prvým aktom tohto obrátenia musí byť spoveď. Obrátenie bez spovede je fikciou obrátenia. Keď sv. Pavol prišiel s Božím slovom do Efezu "Mnoho veriacich prichádzalo, vyznávali sa a priznávali svoje skutky. A mnohí z tých, čo sa zaoberali čarami, podonášali knihy a pred očami všetkých ich spálili. Tak mohutne sa šírilo a silnelo Pánovo slovo" (Sk 19,18-20) To je obraz pravého obrátenia.
Čas misií - to je čas milosti. Prameňom základného posvätenia duše prostredníctvom milosti je sviatosť pokánia a zmierenia. Táto sviatosť spôsobuje niečo viac než len posvätenie, spôsobuje totiž aj obnovenie nadprirodzeného života v dušiach veriacich. Je to hlavný predpoklad na dosiahnutie cieľa misií. Netreba sa teda klamať veľkým počtom farníkov na pobožnostiach pri súčasnej malej účasti na spovedi. Práve počet penitentov počas misií je skutočným ukazovateľom ich účinnosti. Misionárov minulých rokov kritizovali za to, že zo spovede urobili hlavný cieľ celej misijnej činnosti. Bola to neoprávnená výčitka, pretože v cítení dávnych misionárov cieľom ich práce bola obnova náboženského života jednotlivých poslucháčov a nie samotná spoveď. Kritika teda bola neoprávnená, pretože Cirkev sa realizuje vo svojom tajomstve zásadným spôsobom práve účasťou jednotlivých osôb na sviatosti pokánia a zmierenia. "Ak misie majú byť realizáciou tajomstva Cirkvi, tak cesta k tomuto cieľu musí viesť cez zmierenie s Kristom a Cirkvou, ktoré sa realizuje vo sviatosti pokánia".
Misijný krížVšade, kde sa konajú misie, postaví sa pri kostole veľký drevený kríž, na ktorom býva vyrytý rok, v ktorom boli misie.