Téma: Božia amnestia
Úvod:
Všetci vieme, čo je to amnestia. Po voľbe slovenského prezidenta bola tiež vyhlásená amnestia. Nastáva vtedy veľký rozruch u ľudí, ktorých sa ta amnestia môže týkať. Hľadajú sa oznámenia, presné informácie, vyzváňajú telefóny, píšu sa listy. Ľudia sa pýtajú, čo treba urobiť, koho sa amnestia týka, od kolko rokov. Lebo skutočne mnoho ľudí sa vyhne trestu. Prezident urobil veľké gesto, amnestia bola požehnaním pre mnohých. Vďaka nej sa stali znovu plnoprávnymi obyvateľmi krajiny.
1. Amnestia pre Ninive.
Amnestia však nie je vynálezom našich čias. Nevynašli ju ani starovekí faraóni, či cisári, nevynaäli ju stredovekí králi. Amnestia je výmyslom samého Boha. Sväté Písmo to hovorí na viacerých miestach, ale typickým príkladom Božej amnestia je mesto Ninive. V tomto velkom meste žijú veriaci v Boha, ale ich život je veľmi ďaleko od Božích prikázaní. Ako epidémia sa rozšírili hriechy. Rozmnožilo sa tam zlo a neprávosť. Podľa spravodlivosti ich má Boh potrestať, ale On posiela vyvoleného muža - Jonáša, ktorý v jeho mene ohlasuje veľkú amnestiu. "Ak priznáte svoje viny a zmeníte svoje konanie, Boh sa zmiluje nad vami a odpustí vám všetko. Ale ak sa neobrátite, ešte 40 dní a mesto Ninive bude zničené..." Ľudia z Ninive uverili Jonášovi, priznali vinu a kajali sa od najmladších po najstarších. Sám kráľ vydal k tomu nariadenia a išiel príkladom. A Boh im odpustil vinu - nepotrestal ich.
2. Amnestia v čase misií
V čase misií posiela nám Boh zvláštnych vyslancov - misionárov, aby tu v jeho mene ohlásili amnestiu. Z evanjelia vieme, že k Bohu možno prísť dvomi cestami:
a) Cestou nevinnosti - takto išla Božia Matka, sv. Jozef, sv. Ján, sv. Terezka, a
mnoho iných.
b) Cestou pokánia - tak išiel sv. Peter, sv. Mária Magdaléna, Zachej, lotor, sv.Augustín, obyvatelia Ninive a mnoho iných.
Viem, že v tejto farnosti sú ľudia, ktorí môžu povedať s mládencom: "Pane, prikázania zachovávam od svojej mladosti". Ale sú tiež ľudia, ktorí potrebujú prísť k Bohu cestou pokánia. Títo potrebujú Božiu amnestiu, lebo čosi ich oddeľuje od Boha. A niet hriechu, niet priestupku, ktoré by Pán Boh nechcel odpustiť. On nie je ako my ľudia, lebo my často nedokážeme zabudnúť, zmieriť sa. Vieme, ako nábožný Noe preklial svojho Syna Cháma. Často rodičia preklínajú svoje vlastné deti: "Keby si sa radšej nebol narodil. Ber sa z domu, nechcem ťa viac vidieť v dome!"
Boh chce zabudnúť na všetko. Na to, čo sme vyparatili v hneve, akoby v nepríčetnom stave, ale aj v pomste, i vo chvíli slabosti, ľahkomyseľnosti alebo pri návale pokušenia.
3. Využime čas
Zakorenil sa medzi veriacimi zlý zvyk: Kým je človek mladý, nech sa vyblázni a potom v starobe nech slúži Bohu. Teraz niet času na Božie veci, potom keď zostarnem budem chodiť do kostola a odmodlím všetko zanedbané. Bohu chceš obetovať zostatky lásky, ktorú svet už neprijíma? Možno stretnúť človeka, tiež "veriaceho", ktorý nemá čas na sv. omšu, ani na misie nepríde a blízkym tvrdí: Nechajte ma, keď ochoriem, zavolám kňaza a dám sa zaopatriť. Nerobme to.
Keď nám Boh cez blížiace sa misie ponúka amnestiu, prijmime ju. Nevieme, či nám ju ponúkne vo chvíli smrti. Veľa ľudí, čo sa večer uložili na odpočinok, ráno už nevstali. Pamätáme, ako Ježiš plakal nad obyvateľmi Jeruzalema, lebo "nepoznali čas svojho navštívenia". Obyvatelia Sodomy i obyvatelia Jeruzalema zotrvávali na svojom, že nepotrebujú pokánie, a to bola ich záhuba. Vyplnili sa na nich slová Písma: Prísl 1, 24 - 28
Nebola to Božia pomsta. Bohu je cudzie pomstiť sa. Boh je Láska. A ľuďom sa vtedy zle vodí, keď ich Boh opustí, keď zadrží svoje požehnanie. Je preto nebezpečné nechávať pokánie na chvíľu smrti.
Skúsený, múdry učiteľ často hovoril svojim deťom i vnukom: "Nenechávajte veci Božie na starobu. Nie je to jednoduché. V starobe sa nechce vstať, bolia nohy, trápi reuma, vynecháva srdce. Rozvíjajte vieru, kým ste mladí a na starosť, akoby ste ju našli."
Sú takí, ktorí by radi využili misie, počúvali náuky, prišli do kostola, ale choroba im nedovolí. Preto každý, kto len môže, nech využije tento mimoriadny čas milosti. Misie - to je čas premodlený. Misionári, ktorých Boh pošle, sú pre túto prácu špeciálne pripravovaní a Cirkvou vyslaní. Sú to rehoľníci, redemptoristi, kapucíni, františkáni... ktorých rehoľe už storočia konajú misie. U nás nebola 50 rokov možnosť konať misie (kedysi boli priamo nariadené pre farnosť - každých 10 rokov), tým naliehavejšia je potreba obnovy a rastu nás všetkých.
Keď pri Damasku pochopil Šavol, že poblúdil a koná zle, zvolal: "Pane, čo mám robiť?" Vtedy počul hlas: “Vstaň a choď do mesta, tam ti povedia, čo máš robiť'. (Sk 9,6). Čo mám robiť? - pýta sa dnes človek, ktorý poblúdil a koná zlo. Píše listy do novín, hľadá odpoveď v rádiu, v televízii. Boh ti ponúka ďalšiu príležitosť: Misie, ktoré v našej farnosti začnú a budú trvať 8 dní. Neplánujte v týchto dňoch žiadne výlety, zábavy, či iné podujatia. Je to jedinečná príležitosť zastaviť sa a počuť odpoveď na otázku: "Pane, čo mám robiť?" Veď misie - to je skoro 30 príhovorov o podstatných otázkach života a viery, to sú piesne, slávnosti a mimoriadna blízkosť Boha. Amen.