Obrezanie podľa tela nášho Pána, Boha a Spasiteľa Ježiša Krista.

„Po ôsmich dňoch, keď ho bolo treba obrezať, dali mu meno Ježiš, ktorým ho anjel nazval skôr, ako sa počal v živote matky“ (Lk 2, 21). Pán Boh prikázal obriezku, ako zmluvu, ktorá „...bude znakom zmluvy medzi mnou a vami“ (Gen 17, 11). Tento príkaz dal Pán Boh Abrahámovi, a Mojžišovi prikázal (Lv 12, 3), aby Izraelský ľud si chránil zákon obriezky, pretože tento zákon bol obrazom a predzvesťou nášho Krstu. Všetko to vidíme v slovách svätého evanjelistu, kde sa Ježiš Kristus podrobil tomuto zákonu. Sám Spasiteľ nám hovorí: „Nemyslite si, že som prišiel zrušiť Zákon alebo Prorokov; neprišiel som ich zrušiť, ale naplniť“ (Mt 5,17). Sám tento zákon doplnil, keď namiesto obriezky ustanovil sviatosť Krstu, keď nás vodou a Duchom očistil od všetkej nečistoty a doplneným a zdokonaleným Novým zákonom zjednotil nás s nebesami. Pri obriezke bolo dané svätému Dieťaťu meno Ježiš. Keď Archanjel Gabriel predpovedal Prečistej Panne vtelenie Božieho Syna, vtedy povedal: „Počneš a porodíš syna a dáš mu meno Ježiš“ (Lk 1, 31). Neskôr, keď sv. Jozef videl v sne anjela, tento mu povedal, že Prečistá Panna „Porodí syna a dá mu meno Ježiš...“ (Mt 1,21). Ak niekto vysloví meno „Ježiš“, vtedy sa radujú všetci i celé nebo, a trasie sa celé peklo, pretože toto meno nosí ten, ktorý prijal na seba zákon; „Uponížil sa, stal sa poslušným až na smrť, až na smrť na kríži. Preto ho Boh nad všetko povýšil a dal mu meno, ktoré je nad každé iné meno, aby sa na meno Ježiš zohlo každé koleno v nebi, na zemi i v podsvetí a aby každý jazyk vyznával: „Ježiš Kristus je Pán!“ na slávu Boha Otca“ (Flp 2, 8-12). Ľudským slovom sa nedá vysloviť celá svätosť, sláva a sila tohoto svätého Mena. V jeho mene apoštoli robili zázraky. „...V mene Ježiša Krista Nazaretského vstaň a choď!“ (Sk 3, 6) povedal sv. Peter porazenému, a ten vstal a chválil Pána. O čo prosíme v tomto mene, dostaneme, pretože sám Spasiteľ povedal: „Veru, veru, hovorím vám: Ak budete o niečo prosiť Otca v mojom mene, dá vám to“ (Jn 16, 23). Pokoj tým, ktorí vzývajú meno Ježiša, pretože „...v mojom mene budú vyháňať zlých duchov...“ (Mk 16, 17) a „keď vzývame meno Ježiš, vtedy Spasiteľ spolu s nami víťazí nad satanom, preto utekajú nepriatelia, keď počujú meno Ježiš“ (sv. Justín), a „diabli sa trasú, keď počujú toto meno“ (sv. Gregor Bohoslovec). V hodine smrti je meno Ježiš našou obranou a zárukou spásy, preto sv. Prvomučeník Štefan, ktorého ukameňovali, nahlas vzýval: „Pane Ježišu, prijmi môjho ducha!“ (Sk 7, 59), pretože vedel, že aj nám treba vedieť, že: „...niet pod nebom iného mena, daného ľuďom, v ktorom by sme mali byť spasení“ (Sk 4, 12). Všetka radosť, všetka nádej je v tomto mene. „Meno Ježiš je medom mojich úst, milozvučnou ozvenou môjho ucha a radosťou môjho srdca“ (sv. Bernard). Preto svätý apoštol Pavol nakazuje veriacim takto: „A všetko, čokoľvek hovoríte alebo konáte, všetko robte v mene Pána Ježiša a skrze neho vzdávajte vďaky Bohu Otcovi“ (Kol 3, 17). Keď bude nad nami oblak biedy a nešťastia, keď z našich očí budú tiecť sĺzy, a bolesťou bude stisnutá hruď, vtedy spomeňme si na slova proroka: „A vzývaj ma v čase súženia: ja ťa zachránim...“ (Ž 49, 15). Vzývajme meno Ježiš, ako ho vzýval svätý mučeník a biskup Ignác Antiochíjsky (jeho pamiatku slávime 20. decembra), ktorý pred svojou mučeníckou smrťou povedal toto: „Toto meno nemôže ustúpiť z mojich úst, ono nemôže byť vytrhnuté z môjho sŕdca.“ Nech je sláva, česť a poklona Ježišovi Kristovi, „V ňom ste boli obrezaní obriezkou urobenou nie rukou, ale obriezkou Kristovou, vyzlečením hriešneho tela. S ním ste boli pochovaní v krste a v ňom ste boli s ním aj vzkriesení vierou v moc Boha, ktorý ho vzkriesil z mŕtvych“ (Kol 2, 11-12). A nech je sláva menu Ježiš, a nech ho celý svet slávi a velebí a nech sa v tomto mene spasí každý, kto s vierou volá: „Ježišu, Synu Boží, zmiluj sa nad nami!“ V dnešný deň slávime taktiež začiatok nového kalendárneho roka. Začnime tento rok s Bohom a s vierou v lepšiu budúcnosť. Pamiatku slávenia nového roka v prvý januárový deň siaha až do rímskych dôb, keď pohania slávili tento deň v najväčšom smilstve a opilosti. A keďže aj kresťania si osvojili svätiť tento deň, preto Cirkev ustanovila na tento deň pôst (dnes nie je zaväzujúci), aby veriaci zadosťučinili Bohu za všetky zneváženia, ktorých sa dopustili pohania. I dnes na mnohých miestach Nový rok ľudia vítajú nadmerným užívaním nápojov, a pri polopohanských novoročných želaniach zabúdajú na dnešný veľký sviatok Obrezania. Pamätajme preto na to, že rok ide za rokom; čas letí ako strela a kto vie, či sa dočkáme ešte jedného nového roku. Letíme, ako kameň, pustený z hora a nezastavíme sa, až – o večnosť. Vieme, že je za nami život, možno nie celkom svätý, no nevieme, čo je pred nami a čo nás čaká. Požehnaj Pane veniec nového roku, a my začnime nový život, život viery a dobrých skutkov, na úžitok našich duší a slávu mena Pánovho Ježiša Krista. Modlitba: Zvelebuj, duša moja, podľa zákona obrezaného Pána.