Sväté Bohozjavenie

Šiesteho januára sa vo Východnej Cirkvi slávi sviatok Pána Boha a Spasiteľa nášho Ježiša Krista. Podľa tradície v tridsiatom roku svojho života, pred svojím verejným účinkovaním, prijal Ježiš krst od Jána v rieke Jordán. Duch Svätý zostúpil na neho v podobe holubice a Boh Otec vydal o ňom svedectvo „Toto je môj milovaný Syn , v ktorom mám zaľúbenie. V dávnych časoch sa v tento sviatok završovalo obdobie, kedy sa katechumeni krstom stavali členmi apoštolskej Cirkvi. Sviatok Bohojozjavenia patrí medzi najstaršie sviatky Východnej Cirkvi. Počiatky jeho slávenia siahajú do obdobia konca druhého storočia a začiatkom tretieho. Apoštolské ustanovenia zo štvrtého storočia pre tento sviatok hovoria. Nech sviatok Bohozjavenia slávia všetci kresťania, lebo v tento deň sa zjavilo Kristovo Božstvo, o ktorom svedčí Otec pri krste a Svätý Duch naň poukazuje zostupujúc v podobe holubice. Na Západe sa tento sviatok začína sláviť okolo roku 361n.l. Svätí otcovia a kazatelia postupom času začali nahradzovať tento sviatok pripomienkou Poklony troch mudrcov, preto sa stalo, že sviatok Bohozjavenia preniesli na 13 Januára. V histórií slávenia tohto sviatku tak možno pozorovať tri periódy. 1.V 3. stor.sa zlučuje sviatok Bohozjavenia, Poklony troch mudrcov a Zázraku v Káne Galilejskej. 2.V 4str.Krisovo narodenie zaujme prvé miesto. 3.Koncom 4str.sa Bohozjavenie oddeľuje od Narodenia Pána a Poklony troch mudrcov. Tie sa presúvajú na 25 december. V roku 450. sa Bohozjavenie stáva národným sviatkom za panovania Teodoziána mladšieho. V Didache je napísane. Nech je tento sviatok pre nás veľkým dňom, lebo v tento deň pán zjavil ľuďom svoje Božstvo.