|
Gréckokatolícka cirkev
Patrí do skupiny cirkví, ktoré svojou vierou v Trojosobného Boha zjavujúceho sa v obraze
milujúceho Otca, vyrástli z lona prvotnej, apoštolskej a katolíckej cirkvi. Gréckokatolícka cirkev sa hlási k byzantskej
liturgickej tradícií, ktorej kultúra sa v podstatnej miere premieta navonok v celom jej vonkajšom kúlte. Jej obrady, korými
navonok prezentuje svoj vzťah k Bohu, majú koreňe v ranokresťanských dobách, v prvotnej cirkvi, ktorá žila v Antiochií a
Jeruzaleme. Tento spôsob Božieho kultu spolu so Zjavením k nám priniesli z Byzancie slovanskí apoštoli sv. Cyril a Metod.
Naša cirkev sa cíti byť kontinuátorkou tejto byzanskej misie na slovensku.
Gréckokatolícka farnosť Bežovce
Jednou z dominant obci Bežovce na ulici Soroška je gréckokatolícky kostol / cerkov/.
Tento kostol je živým znakom cirkvi byzanského obradu zjednotenej s Rímom.
Charakteristika chrámu
Murovaný chrám bol postavený v roku 1912 a je zasvätený Nanebovstupeniu Pána. Má jednoloďový
priestor s polykonálnym uzáverom presbytéria. Chrám bol maľovaný v roku 1969, maliarom Berecom. Hlavný obraz chrámu tvorý
vyobrazenie- korunovanie Panny Márie. Veža je trojstupňová mierne cibuľovytá baroková s dvoma kopulami. Hlavný oltár je
pseudoklasicistický s baldachynom a pochádza z roku 1922.
Dejiny farnosti
Pôvoná farnosť bola zriadená v roku 1713. Od roku 1713 do roku 1945 bola farnosť Bežovce sídlom
dekanátu. Pod Bežovský dekanát patrili tieto obce: Záhor, Lekárovce, Vysoká nad Uhom, Vyšné Nemecké, Tašuľa, Maťovce a Slemence.
Bežovská farnosť patrila pod Michalovský vikariat. V čase vojny v roku 1944 bol chrám poškodený a interier bol vyplienený. Farská
budova bola zničená strelami. Dedina bola vysťahovaná a veriaci žili v krutých podmienkach. Matriky sú od roku 1778. V tomto čase
vlastníme iba jednu matriku a to od roku 1968.
Dňa 28. apríla v roku 1950 úradna moc zrušila gréckokatolícku cirkev, čo ju, ako sa neskôr ukázalo,
pomohlo vnútorne zoceliť. Začalo sa najtemnejšie obdobie slovenských gréckokatolíkov v celej ich doterajšej histórie. Po
prešovskom sobore chrám a farská budova boli našej cirkvi násilne odobraté. Napriek násilnej a úplnej likvidácií prešovské
biskupstvo v srdciach svojích veriacich a kňazov naďalej žilo. A keď začiatkom roka 1968 došlo v našej spoločnosti k
demokratickým zmenám, tzv. pražskej jari, prihlásili sa o svoje práva aj gréckokatolíci.
Po dlhých rokoch sa vracajú kňazi domov k svojím veriacim a tak to bolo aj vo farnosti Bežovce,
ale napriek tomu majetkoprávne vzťahy ktoré vznikli po likvidácií našej cirkvi neboli vysporiadané a chrám bol v spoločnom
uživaní s pravoslávnou cirkvou. Po nežnej revolúcií v novembri 1989 boli majetkoprávne pomery vysporiadané. V roku 1994 bol
obnovený chrám a opravená farská budova. V roku 1995 pri príležitosti odpustovej slávnosti navštívil farnosť biskup mons. Ján
Hirka, prešovský eparcha a posvätil obnovený chrám a farskú budovu. Pre veriacich to bola radostná udalosť a zadosťučinenie po
štyridsaťročnom utláčaní.
V roku 1997 rímsky pápež Ján Pavol II. zriadil Gréckokatolícky apoštolský exarchát so sídlom v Košiciach, pod ktorý spadá
aj farnosť Bežovce. Koncom júna v roku 1997 farnosť navštívil vladyka Milan Chautur aby po dlhých rokoch uviedol pre veriacich
gréckokatolíkov nového farára o. Vlastimila Bajužika /ThDr., Phd./. V tomto čase má farnosť cca. 167 veriacich.
Od roku 2011 má farnosť nového farára ktorým je Mgr. Michal Stuľak.
|
