Obec Bežovce sa opisuje ako obec ležiaca na teritóriu niekdajšej užskej stolice. Prvýkrát sa spomína v archívnych dokumentoch v roku 1214 pod názvom BLEZANALAZA, v roku 1286 zase pod názvom BEZEU. V tomto roku kra' Ladislav IV. daroval obec Jakubovi, synovi Gregora de Pank, čo opakovane potvrdil v roku 1287 a po ňom tiež Ondrej III. v roku 1292.

POLOHA OBCE

   Obec Bežovce leží vo východnej časti Východoslovenskej nížiny na starom nánosovom vale rieky Uh. Územie má povrch rovinatý alebo mierne až stredne zvlnený. Stred obce leží v nadmorskej výške 105 m.n.m. Po klimatickej stránke územie obce spadá do oblasti teplej, mierne vlhkej. okrsku teplého, mierne vlhkého s chladnou zimou. Priemerná ročná teplota je 9°C vo vegetačnom období 16-17°C.Ročný priemer atmosferických zrážok činí 600-700 mm, vo vegetačnom období 350-400mm. Z geologického hľadiska územie obce patri do Potiskej nížiny. Je pokryté kvartérnymi usadeninami, ktorých podložie je z obdobia panónu.

DEJINY OBCE BEŽOVCE

   Vznik obce nie je dosiaľ objasnení. Uvádza sa iba, že ju začali budovať na rovine, ktorú obkolesovali lesy, bažiny a močiare. preto bola ťažko prístupná. Jej počiatky sa určíte datujú pred rokom. 1276, lebo v uvedenom roku ju kráľ Ladislav IV. Kún daroval Jakubovi Pánkimu, synovi Gregora de Pank. Roku 1292 darovanie opakuje kráľ Ondrej III. od 14. storočia patrila rodine Dobo, pochádzajúcej z rodu Pank. Neskôr sa jej majiteľmi stali Sztárayovci, Berenyiovci, Barkoczyovci a Aponyiovci.   V chotári obce sa nachádza Čabrad. Obec sa spomína v roku 1427. Mala 2 party. Patrila Matejovi Palochovi. V súpise 1720 je uvedená už ako pustá.   Do roku 1918 sa obec po maďarsky volala Bezo. Od roku 1918 nesie názov Bežovce V čase 2. svetovej vojny bola okupovaná hortyovským Maďarskom. Dňa 28.10.1944 Bola obec oslobodená Sovietskou armádou. Patri medzi jednu z prvých oslobodených obci na území Slovenska.

SÚČASNY STAV

   Katastrálne územie obce ma výmeru 2943 ha vrátané intravilánu. Svojou výmerou patri medzi najväčšie katastrálne územie v rámci regiónu. . V obci je zaužívaná poľnohospodárska tradícia a väčšina občanov sa v malom rozsahu zaoberá pestovaním poľnohospodárskych plodia a zeleniny a chovom domácich zvierat pre vlastnú potrebu.. Aj keď v minulosti, a to konkrétne v roku 1990, žilo v obci 2119 obyvateľov v súčasnosti tento stav poklesol na 1018 obyvateľov. tento trend znižovania obyvateľstva naďalej pokračuje. Čo sa týka občianskej vybavenosti. sú domácnosti obce plne plynofikovane a dve tretiny domácnosti sú napojene na verejný vodovod. V rokoch 1993-1994 boli rekonštruované miestne komunikácie.
   Obecný úrad sídli v budove, ktorá bola vybudovaná v roku 1970 za pomoci občanov. Súčasťou tejto budovy je aj kultúrny dom, ktorý je využívaný na spoločenské podujatia, okrem iného aj na premietanie filmov. V tejto budove je umiestnená aj lekáreň.
   V obci bola založená Základná deväťročná škola. Jej vznik sa datuje v rokoch po oslobodení, Uvedenú školu navštevujú okrem miestnych žiakov aj žiaci z okolitých obci, a to Lekárovce, Záhor, Pinkovce a Bajany.
   Nová budova školy sa začala stavať v roku 1960 a do prevádzky bola uvedená v roku 1963. Následné bola zriadená školská jedáleň a vybudovaná telocvičňa. Do konca 2. svetovej vojny sa nachádzali v obci 3 cirkevne školy, a to škola reformovanej kresťanskej cirkvi, škola rimsko-katolickej cirkvi a škola grecko-katolickej cirkvi

   Dominantou obce sú 4 kostoly.

   V obci existuje obecná knižnica, ktorá poskytuje svoje služby miestnym obyvateľom ako aj žiakom okolitých obci, najmä žiakom základnej školy.
   Zdravotná starostlivosť' je zabezpečovaná obvodným zdravotným strediskom, ktoré slúži aj pre obyvateľov okolitých obci.