Mesiac úcty k starším a 70. výročie oslobodenia našej obce

Autor: Miroslav MIŠLAN <(at)>, Téma: Obecný úrad, Vydané dňa: 29. 10. 2014



Mesiac úcty k starším a 70. výročie oslobodenia našej obce

     Dňa 28.10.2014 sa v kultúrnom dome uskutočnilo slávnostné stretnutie občanov pri príležitosti mesiaca úcty k starším a 70. výročia oslobodenia našej obce sovietskou červenou armádou.

     Vážení spoluobčania!

     V tomto mesiaci nám práve jeseň pripomína vzácne cnosti, ktoré môžu byť zrodené v duši človeka. Je to vďačnosť a úcta k starším.

     Život je Boží dar a dlhý život a Božie požehnanie sa sľubuje tomu, kto si ctí svojich rodičov. Lebo rodičia nám dali život, uviedli nás do ľudského bytia.

     Všetci raz budeme starí. Človek je krásny vtedy, keď ho ľudia majú radi, hovorí jedna ľudová múdrosť.

     Starší ľudia nie sú menejcenní. Sú vzácni. Vďaka svojej múdrosti. Vždy nám majú čo dať. Človek sa učí celý život a najlepším učiteľom sú jeho najbližší. Rodičia či starí rodičia.

     Staroba je skutočne veľakrát aj trocha škaredá, všakže? Pre choroby a všetko, čo so sebou prináša. Ale múdrosť, ktorú majú naši starí rodičia, je dedičstvo, ktoré musíme prijať. Osobne som veľmi rád, že ste prijali naše pozvanie.
Dnešný deň je historicky významným dňom pre našu obec - oslavujeme 70. výročie oslobodenia našej obce sovietskou armádou 28. októbra 1944.

     Obecný kronikár opísal tie udalosti, na ktoré si možno aj niektorí z Vás pamätáte takto: „Ťažké roky fašistickej a maďarskej hortyovskej okupácie sa skončili v roku 1944. Oslobodenie priniesli vojaci s päťcípou červenou hviezdou, chrabrí bojovníci IV. Ukrajinského frontu generála Petrova. V skorých ranných hodinách 27. októbra 1944 v pondelok ráno prišli prvé sovietske hliadky. Fašistické guľometné hniezdo na cerkvi začalo rozsievať smrť, ale sovietski vojaci zapálili toto stanovište, v ktorom zhoreli aj vrahovia. Rozpútal sa boj o obec, trikrát sa prehnali dedinou, nakoniec ju fašisti aj zapálili. Za obeť – za slobodu padlo 36 sovietskych vojakov, z toho 2 ženy. Dočasne ich pochovali pri reformovanom kresťanskom kostole. Z občanov boli zabití: rodina Štefana Hojdu, manželka a syn vozom vyšli na mínu, Ján Balog, 14 ročná Zuzana Šestáková, Alexander Chcuš, Juraj Sabovčík, toho tiež zabila mína.“

     Koncom roka 1944 bola vyhlásená čiastočná mobilizácia, muži vo veku od 18 do 40 rokov mali dobrovoľne vstupovať do československých vojenských jednotiek, konkrétne do I. československého armádneho zboru pod vedením Ludvíka Svobodu. Ako vojaci v armádnom zbore gen. Svobodu bojovali dôstojník Juraj Gajdošovci, vojaci Ján Rebjak, Michal Čisár, Juraj Tkáč, Ján Miľovčík, ktorý padol na duklianskom bojisku a je aj tam pochovaný, Ján Danniak, ktorý padol pri Liptovskom Mikuláši a partizán Ján Andričík.

     Takto zachytil udalosti oslobodenia našej obce vtedajší obecný kronikár.

     Veríme a dúfame, že takéto nemilé udalosti sa v našich dejinách už nebudú opakovať, aj keď vo svete aj blízko nás sú nepokoje a vojna.

     Vy najlepšie viete, aká je to strašná tragédia pre národ a ľudstvo – mnohí ste tu ešte týchto, nemilých udalostí pamätníci.

      Vy vo svojej jeseni života potrebujete či už menšiu, alebo väčšiu starostlivosť. Veľa toho nepotrebujete, len dobré a milé slovo dcéry alebo syna alebo návštevu vnukov.

     Lebo úcta a vďačnosť k Vám by mala byť prirodzenou súčasťou nášho života, mala by byť spontánna a nenásilná. Starší ľudia si ju zaslúžia, pretože vekom nadobudli skúsenosti, ktoré odovzdávajú mladším.

     Národ, ktorý sa nestará o starých rodičov, národ, ktorý nerešpektuje starcov a starenky, nemá budúcnosť, pretože nemá pamäť. Preto citujem: „ Cti svojho otca a svoju matku, aby si dlho žil na zemi, ktorú ti dá Pán, tvoj Boh!“