Adresa obecného úradu:
Bežovce č. 184
PSČ: 07253


Tel. a fax:
00421 056 6590219
e-mail:
oubezovce@lekosonline.sk
   Nastavte si túto stránku ako  vašu domovskú stránku 

Starosta obce: MVDr. Luděk HAMŠÍK
Zástupca starostu: Marek Leitner

Počet obyvateľov: 982

Nepoškvrnené počatie.

Vydané dňa 06. 12. 2010 | 3060x prečítané | Zdieľať
 
 

Dogma o nepoškvrnenom počatí Presvätej Bohorodičky

 

Cirkev od apoštolských čias učila, že Boží Syn, Mesiáš a Vykupiteľ sveta, sa narodil z Panny Márie. Predpovedal to aj starozákonný prorok Izaiáš: „Hľa, Panna počne a porodí syna a dajú mu meno Emanuel, čo značí Boh s nami“ (Iz 7,14). To napokon vyznávame i my všetci v nicejsko-carihrads kom vyznaní viery: „... A mocou Svätého Ducha vzal si telo z Márie Panny a stal sa človekom ...“.

 

Čo však znamená, že Panna Mária bola nepoškvrnene počatá? Cirkev v náuke o Nepoškvrnenom počatí Panny Márie učí, že Panna Mária bola pri počatí v živote svojej matky svätej Anny uchránená od dedičného hriechu. Boh Otec v Panne Márii pripravil pre svojho Syna matku, ktorá by bola dôstojným príbytkom pre jeho od večnosti existujúceho Syna. Cez archanjela Gabriela ju však požiadal o jej slobodný súhlas so svojim plánom.

Ako mariánsky sviatok sa Nepoškvrnené počatie Panny Márie začal v Cirkvi sláviť v 8. storočí na Východe a až o 100 rokov neskôr i na Západe. Pápež Klement XI. v roku 1708 nariadil, že bude záväzným pre celú Cirkev. Túto vieroučnú pravdu Cirkvi ako dogmu vyhlásil „ex catedra“ pápež Pius IX. 8. decembra 1854 bulou Ineffabilis Deus. O štyri roky neskôr sa Panna Mária pod týmto menom predstavila pri svojom zjavení v Lurdoch Bernadete Soubirousovej, ktorej povedala: „Ja som Nepoškvrnené počatie

Keď prišla plnosť času, Boh poslal svojho Syna, narodeného zo ženy, narodeného pod zákonom, aby vykúpil tých, čo boli pod zákonom, a aby sme dostali adoptívne synovstvo“, hovorí nám svätý apoštol Pavol (Gal 4,4-5). Bola to vôľa nebeského Otca, aby bol jeho Syn Ježiš Kristus poslaný na svet na spásu ľudstva (porov. Jn 3, 16; Fil 2, 6-11). Bola to teda Otcova vôľa, aby bola žena dôverne zapojená do tohto veľkého plánu spásy človeka. „Matka Vykupiteľa má v pláne spásy svoje presné miesto“, napísal aj Ján Pavol II. v encyklike Redemptoris Mater.

V bohatom ústnom podaní Cirkvi vyšli z inšpirovaných stránok Svätého písma vnuknuté Svätým Duchom štyri záväzné vieroučné dogmy o Panne Márii (porov. Dei Verbum  9; 10). Druhý vatikánsky koncil v dogmatickej konštitúcii Lumen gentium hovorí: „Pannu Máriu, ktorá pri anjelskom zvestovaní prijala Božie Slovo do srdca i lona a priniesla na svet Život, uznávame a uctievame ako pravú Matku Božiu a Vykupiteľovu“ (LG 53). Tieto slová Druhého vatikánskeho koncilu sú ozvenou Efezského koncilu. Tento raný ekumenický koncil definoval v roku 431 prvú mariánsku dogmu, že Panna Mária je Božou Matkou - „Theotókos“ a vyhlásil, že Mária je naozaj Matka Boha, Syna človeka: „Svätá Panna je Božou Matkou, pretože podľa tela priniesla na svet Božie Slovo, ktoré sa stalo telom“ (DS 113).

O niekoľko storočí neskôr, živá a modliaca sa Cirkev zvážila zjavenie o panenstve Márie v Písme a definovala druhú mariánsku dogmu o trvalom panenstve Panny Márie. Na Lateránskom koncile v roku 649 pápež Martin I. vyhlásil trojakú podstatu panenstva Márie: „Mária počala bez oplodnenia mužom z Ducha Svätého, bez porušenia porodila Krista a po pôrode si zachovala neporušené panenstvo“ (Lateránsky koncil r. 649 A.D., DS 256).

Tretia mariánska dogma, o ktorej hovoríme práve dnes, prišla o viac než tisíc rokov neskôr. Definícia zapísaná v bule pápeža Pia IX. Ineffabilis Deus (DS 1641) hovorí: „Preblahoslavená Panna Mária bola v prvej chvíli svojho počatia osobitnou milosťou a výsadou všemohúceho Boha, vzhľadom na zásluhy Ježiša Krista, Spasiteľa ľudského pokolenia, uchránená nedotknutá od akejkoľvek škvrny dedičného hriechu“ (KKC 491). Bolo to slávnostné potvrdenie stáročí kresťanskej viery, že tá, ktorú anjel pozdravil ako „milostiplnú“ (Lk 1, 28), vstúpila do svojho ľudského bytia bez poškvrny dedičného hriechu.

Vyhlásenie dogmy o Nepoškvrnenom počatí sa uskutočnilo až po diskusiách, ktoré trvali niekoľko storočí. Udialo sa to v napätej situácii v Ríme, keď zanikal pápežský štát. Pápež Pius IX. bol vlastne jeho poslednou hlavou. Krátko na to nasledoval Prvý vatikánsky koncil, ktorý potvrdil neomylnosť pápežov, čo sa týka viery a mravov, a to je aj prípad vyhlasovania dogiem a kanonizácií.  

Vieroučná pravda Cirkvi o mieste, úlohe a význame Panny Márie v Cirkvi zostáva pre nás majákom na ceste k Ježišovi, kam nás predišla ona, Panna Mária, ktorú nám sám Ježiš Kristus, Boží Syn, dal za matku. Nepoškvrneným počatím sa totiž tajomstvo Panny Márie v Božom pláne spásy ľudstva nekončí, naopak, práve sa začína. Boh si ju vybral, povolal a žiadal o jej slobodný súhlas. Aj Druhý vatikánsky koncil nám pripomína: „Lebo ani po svojom nanebovzatí neprestala v tomto spasiteľnom poslaní, ale svojím mnohonásobným orodovaním nám aj naďalej získava dar večného spasenia“.

Autor: Mgr. Peter Laca
| Autor: Michal STUĽAK | Informační e-mailVytisknout článek
Foto

Ďalšie informácie
Počasie
Registrácia čitateľa

Užívateľské meno:

Heslo:




Registrácia nového čitateľa!

GNU redakčný systém phpRS
GNU redakčný systém phpRS

Tento web site bol vytvorený prostrednictvom phpRS - redakčného systému napísaného v PHP jazyku.