Narodenie presvätej Bohorodičky.

         Mimoriadne omilostenie Panny Márie a jej význam v dejinách spásy vyvolali v kresťanskom ľude výnimočnú úctu, ktorá sa odzrkadlila aj v teológii a v liturgickom živote Cirkvi.

         Ale o osobnom ľudskom živote Ježišovej matky vieme pomerne málo. Evanjeliá sú zamerané predovšetkým na osobu a pôsobenie jej Syna; matke venujú pozornosť iba natoľko, nakoľko je to potrebné na osvetlenie a lepšie pochopenie tajomstiev Kristovho života. Najviac sa o nej možno dozvedieť z prvých dvoch kapitol Lukášovho evanjelia, v ktorých sa hovorí o vtelení a narodení Ježiša Krista, čiže o tajomstvách, v ktorých mala jeho matka prvoradú úlohu.

         Nedostatok správ v evanjeliách sa usilovali odstrániť tzv. apokryfy, čiže podvrhnuté spisy. Vytvorili ich neznámi starokresťanskí pisatelia, ktorí dávali svojim výtvorom názov evanjeliá alebo apoštolské listy. Ale Cirkev ich zreteľne odlíšila od pravých novozákonných spisov a odmietla ich.

        Jeden z najstarších zachovaných apokryfov je tzv. Jakubovo protoevanjelium. Tento spis pochádza z polovice 2. storočia, takže by mohol obsahovať niektoré historicky cenné údaje. No je tak preťažený legendami a predstavami, ktoré sú v rozpore so známymi historickými skutočnosťami, že je beznádejné hľadať v ňom spoľahlivé údaje. Predsa však tento starobylý apokryf ovplyvnil kresťanskú ľudovú nábožnosť a liturgiu. Najprv východní a neskôr západní kresťania prijali z neho do liturgického kalendára mená rodičov Panny Márie - Joachima a Anny - a zaviedli niektoré sviatky (napr. sviatok Uvedenie Presv. Bohorodičky do chrámu). No inak sa Cirkev oň neopierala. Najviac z neho vyťažili umelci, najmä maliari, ktorí znázornili v mnohých obmenách jeho legendárne scény.

zdroj: knazi.sk, grkat.zaluzice.sk