Lazárova sobota a Kvetná nedeľa.

Sobota pred Kvetnou nedeľou - Lazárova sobota V tento deň si Cirkev pripomína zázrak vzkriesenia Lazára, ktorý uskutočnil náš Spasiteľ šesť dní pred židovskou Paschou, počas ktorej trpel (Jn 11, 45 -57). Vzkriesenie Lazára svätá Cirkev oslavuje, ako dôkaz Božej sily Ježiša Krista i ako dôkaz Jeho Vzkriesenia a s tým súvisiac vzkriesenie všetkých mŕtvych, čo je vyjadrené aj v tropári tohto sviatku. Tento zázral obrátil mnohých zo židovského národa k viere v Ježiša Krista, ale aj naplnil zákonníkov a farizejov závisťou a ešte väčšou nenávisťou. Táto udalosť sa stala aj hlavným podnetom k odsúdeniu Spasiteľa na smrť. Preto už v prvých storočiach kresťanskej bohoslužby bolo ustanovené túto pamiatku veľkého zázraku, si pripomínať pred samým strastným týždňom. Už v štvrtom storočí bola pamiatka na Lazárove vzkriesenie jednou z veľkých sviatkov, ako to možno usudzovať z množstva poučení na tento deň, ktoré napísali sv. Ján Zlatoústy, sv. Augustín a iní. V siedmom a ôsmom storočí svätí cirkevní skladatelia, ako sv. Andrej Krétsky, Kozma Majumský aj Ján Damaský, zostavili osobitné piesne a kánony na tento sviatok, ktoré sa spievajú až dodnes. Tropár: "Už pred svojím utrpením, Kriste Bože, dokázal si pravdivosť viery vo všeobecné zmŕtvychvstanie, lebo si vzkriesil Lazára. Preto aj my spolu s jeruzalemským deťmi nesieme ratolesti ako znamenie víťazstva. A k tebe víťazovi nad smrťou voláme: - Hosana na výsostiach, požehnaný ktorý prichádza v mene Pánovom .- Vchod Pánov do Jeruzalema alebo Kvetná nedeľa V tento deň si Cirkev zvlášť pripomína kráľovské oslávenie Ježiša Krista pred Jeho krížovou smrťou na znak toho, že Ježišovo utrpenie bolo slobodné. Samotná udalosť tohoto sviatku je opísaná u všetkých evanjelistov. Začiatky tohoto sviatku zachádzajú do hlbokej minulosti. Historické poukázanie na tento sviatok nachádzame v poučení na tento deň od Metoda Patarského z tretieho storočia. Zo začiatku siedmeho storočia mnohí skladatelia piesní (Andrej Krétsky, Kozma Majonský, Ján Damaský, Teodor a Jozef Studiti, cisár Lev Filozof, Teofán a Nikefor Xantopul) preslávili tento sviatok piesňami, ktoré sa spievajú až dodnes. V túto nedeľu sa v našich krajoch svätia ratolesti ( inde sú to palmové listy alebo brezové prútiky ). Zvyk používať a svätiť tieto časti drevín sa vyvinul zo samotnej symboliky vchodu nášho Pána Ježiša Krista do Jeruzalema. V tropári sviatku, ktorý je jedným z dvanástich najväčších sviatkov, vyjadrujeme spolu so svätými otcami, autormi týchto piesní, našu jednotu s Kristom. Tropár: "Keď sme s tebou zomreli a boli pochovaní krstom, Kriste, Bože náš, stali sme sa tvojím Vzkriesením hodnými nesmrteľného života. Ospevujeme ťa a voláme: - Hosana na výsostiach. Požehnaný, ktorý prichádza v mene Pánovom."