Nedeľa Božieho milosrdenstva.

V nedeľu budeme sláviť sviatok Božieho milosrdenstva. Tu sa dočítate, čo tento deň odlišuje od iných. Teda, čo je obsahom slávenia tohto dňa, spojeného so zvláštnymi prisľúbeniami.

Nedeľa Božieho milosrdenstva zaujíma medzi ostatnými prejavmi úcty prvé miesto: Pán Ježiš už v úvodnom zjavení sv. Faustíne dáva poznať svoju vôľu. Spolu štrnásť zjavení je venovaných tomu, aby tento sviatok bol ustanovený. Zároveň sa žiada, aby mu predchádzala novéna z ružencov k Božiemu milosrdenstvu.

Tomuto sviatku Ježiš prikladal taký veľký význam, že v 43. zjavení povedal: „Moje srdce sa raduje z tohto sviatku.“ (Den. 998) Sviatok Milosrdenstva sa má sláviť v prvú nedeľu po Veľkej Noci. Výber tejto nedele a výslovné Ježišovo želanie, aby kňazi v tento deň kázali o Božom milosrdenstve poukazuje na to, že Ježiš vidí úzky vzťah medzi veľkonočným tajomstvom a týmto slávením.

Ježiš žiadal, aby sviatku predchádzala novéna, ktorá pozostáva z ružencov k Božiemu milosrdenstvu. O tejto novéne sa Ježiš vyjadril takto: „V tejto novéne udelím dušiam všetky milosti.“ (Den. 796) Slová „všetky milosti“ znamenajú, že modliaci sa novénu k Milosrdenstvu dosiahnu všetky Božie dobrodenia, o ktoré budú prosiť, bez ohľadu na to, či sa budú modliť o milosti pre seba, alebo pre iných.

Ježiš žiada, aby sme Nedeľu Božieho milosrdenstva prežívali slávnostne, to znamená ako liturgický sviatok všeobecnej Cirkvi. Čo sa týka spôsobu jej slávenia, Ježiš vyslovil dve želania:

Po prvé, obraz Milosrdného Ježiša má byť slávnostne posvätený a v túto nedeľu verejne, liturgicky uctený.

Po druhé: „Kňazi majú v tento deň hovoriť dušiam o mojom veľkom a nepreniknuteľnom milosrdenstve.“ (Den. 570) Zmyslom celého sviatku je rekapitulácia celého vykupiteľského diela.

V kázňach na tento deň je tiež veľmi vhodné spomenúť mimoriadnu milosť, ktorú Ježiš spojil so slávením tohto sviatku: „Kto v tento deň pristúpi k prameňu života (svätému prijímaniu), dosiahne úplné odpustenie vín a trestov,“ (Den. 300) povedal Pán Ježiš v 13. zjavení. A v 33. zjavení zopakoval ešte zreteľnejšie: „Duša, ktorá pristúpi k svätej spovedi a k svätému prijímaniu, dosiahne úplné odpustenie vín a trestov.“ (Den. 699) Táto mimoriadna milosť, ktorú Ježiš spojil s Nedeľou Božieho milosrdenstva, je niečím väčším, než úplné odpustky. Úplné odpustky spočívajú totiž len v odpustení dočasných trestov, ktoré sme si zaslúžili za spáchané hriechy, ale nikdy nie sú odpustením samotných vín. Táto mimoriadna milosť je zároveň väčšia ako milosti šiestich sviatostí, s výnimkou sviatosti krstu, pretože odpustenie všetkých vín a trestov sa dosahuje jedine sviatostnou milosťou krstu.

Je samozrejmé, že sväté prijímanie musí byť na sviatok Milosrdenstva nielen hodne prijaté, ale má spĺňať aj základné požiadavky úcty k Milosrdenstvu, aby sme mohli získať úplné odpustenie vín a trestov. (Dôvera k Milosrdnému a milosrdenstvo k blížnemu) Nehodné prijatie Oltárnej sviatosti – bez dôvery v Božie milosrdenstvo a bez akéhokoľvek úkonu milosrdenstva k blížnym – by negovalo úctu k Milosrdenstvu a namiesto mimoriadnej milosti by privolalo Boží hnev.

V deň sviatku Milosrdenstva Ježiš neobmedzil svoju štedrosť iba na túto jedinú, hoci takú mimoriadnu milosť. Naopak povedal, že: „v ten deň je otvorené vnútro môjho milosrdenstva. Vylievam celé more milostí na duše, ktoré sa priblížia k prameňu môjho milosrdenstva....V tento deň sú otvorené všetky Božie pramene, cez ktoré plynú milosti.“(Den. 699) Preto „nech sa nebojí priblížiť sa ku mne žiadna duša.“ (Den. 699) Z citovaných Ježišových slov je zrejmé, že vrúcne túži, aby nedeľa Božieho milosrdenstva bola neobyčajne účinným útočišťom pre všetkých ľudí, ale zvlášť pre hriešnikov; útočišťom neporovnateľne účinnejším než ostatné spôsoby úcty k Božiemu milosrdenstvu. (podľa I. Rózycki: Božie milosrdenstvo, spracoval PN,f )