Tak je aj napísané: Adam, prvý človek, stal sa živým tvorom, posledný Adam oživujúcim Duchom. Ježiš Kristus je Boh a zároveň aj človek. Ale jeho vzkriesenie ukázalo, že je iný „typ“ človeka ako sú ostatní ľudia. Apoštol to vyjadruje porovnaním Krista s Adamom. Adam, čo pôvodne neznamenalo meno, ale všeobecné označenie človek, predstavuje človeka ako ho poznáme aj podľa seba a ostatných ľudí. Apoštol píše, že je to zemský „typ“ človeka, je zo zeme. Kristus predstavuje nebeského človeka, je to človek z neba. Rozdiel je v kvalite. A tou kvalitou sú Božie vlastnosti ako svätosť, večnosť, duchovnosť, dobro. Akýmsi kontaktom medzi týmito dvomi „typmi“ človeka je práve Kristus. A kto je v Kristu, už môže mať podiel na tom nebeskom človeku.

Večný Bože, spoj ma s Pánom Ježišom Kristom, aby som mohol vierou cítiť a prežívať Jeho moc nového života v sebe i okolo seba. Amen.

Lebo On musí kraľovať, dokiaľ Mu nepoloží pod nohy všetkých nepriateľov. Kristovo vzkriesenie dokázalo, kto vlastne Ježiš Kristus je. On je zaiste nový typ človeka. Ale je aj ďaleko viac. Ako Boží Syn je zároveň aj Pán. Jemu Boh odovzdal svoju vládu. Nie náhodou všetko, čo Ježiš robil spájal s príchodom Božieho kráľovstva. Lebo v Ňom skutočne sa zjavila Božia vláda uprostred tohto sveta. A On ukázal v čom a ako sa Božia vláda prejavuje. Je to moc, ktorá premieňa svet: premáha zlo, odpúšťa hriech, uzdravuje nemoci, sýti hladných, nastoľuje spravodlivosť, vytvára nové vzťahy medzi ľuďmi a v stvorení, vedie k pokore a poslušnosti pred Bohom ... tak ako to tom svedčia evanjelia.

Bože, Pane neba a zeme, daj mi pokoru, aby som sa aj ja dokázal skloniť pred Ježišom Kristom ako svojim Pánom a poslúchať Ho. Amen.

Lebo neposlal Boh Syna na svet, aby odsúdil svet, ale aby ho spasil. Keď Boh je Pán a Kráľ a poslal svojho Syna na svet, dalo by sa očakávať, že chce nastoliť svoju mocou silou a podľa toho, kto si čo zaslúži. Veď ako kresťania vyznávame, že Ježiš Kristus „príde súdiť živých a mŕtvych“. Každý by sa ho teda mal báť, zvlášť, ak si uvedomujeme, že to ako žijeme a ako existuje svet nie je podľa Božej vôle, podľa poriadku Pána celého sveta. A predsa, i si to celý svet a každý človek zaslúži, Boh Krista neposlal odsúdiť a trestať, ale naopak, zachrániť, spasiť. Ak by tomu nebolo tak, potom by evanjelium nebolo radostnou zvesťou. Je iné rešpektovať Pána, ktorého sa treba báť a Pána, od ktorého prijímame iba to dobré. A to najlepšie je predsa spása, ktorú prijímame od Boha.

Bože, ďakujem, že Ty ma nechceš odsúdiť pre všetky moje hriechy, ale ma chceš spasiť. Preto ďakujem za Ježiša Krista, ktorý je môj Pán, lebo ma zachránil. Amen.

Ale Boh, ... obživil nás s Kristom, keď sme boli mŕtvi v prestúpeniach – veď milosťou ste spasení! – a spolu nás vzkriesil a spolu posadil v nebesiach v Kristu Ježiši. To, ako Boh uskutočnil spásu je zvláštne. Poslal svojho Syna, Ježiša Krista, doslova ho obetoval, aby nám odpustil hriech a aby nás oživil. Hriech umŕtvuje. Život je Božia vlastnosť, ktorú udeľuje aj človeku, ktorý je bez Božieho daru života iba mŕtva hmota. Hriech je odmietnutie Boha. A tak kto hriechom odmieta Boha, zbavuje sa aj Božieho daru života. Aj človek, ktorý žije veľmi vitálne a bujaro, môže byť v podstate umŕtvovaný. Ale v Ježišovi Kristovi, ktorého Boh vzkriesil, Boh dáva nový život. A spolu s Kristov dáva aj všetko, čo má Kristus: slávu nebies. Boh to všetko dáva z milosti. A my to môžeme prijímať vierou.

Bože, prosím o vieru, ktorou by som mohol prijímať všetko, čo mi v Kristu dávaš. Ničím sa nemôžem chváliť, Ty mi všetko dávaš. Amen.

I ukázal sa Kéfasovi, potom dvanástim, potom zjavil sa naraz viac ako päťsto bratom, ... ako poslednému ukázal sa aj mne. Vzkriesený Kristus sa zjavuje, dáva sa poznať. Evanjelia svedčia, že po vzkriesení Ježiš opäť bol so svojimi učeníkmi, bol spoločníkom na ceste, bol pri spoločnom stolovaní, z ktoré vznikla Večera Pánova, pôsobil mocne zvesťou evanjelia... To zjavovanie sa Krista pokračuje. Má nielen svedecký rozmer, ale aj osobný. Nejde iba o to, že Ježiš sa zjavoval po vzkriesení, o čom svedčí evanjelium, ale ide o to, že každému sa môže zjaviť. To svedectvo o Jeho zjavovaní by malo končiť tým apoštolovým „ukázal sa aj mne“. K tomu totiž vedú všetky tie svedectvá o zjavovaní vzkrieseného Krista: k viere, k poznaniu Ježiša Krista, k nasledovaniu.

Ježišu Kriste, prosím, daj sa poznať aj mne. Ty, ktorý si živý a mocný Pán celého sveta, premeň ma vierou, aby som aj dnes videl, že si so mnou. Amen.

Či neviete, že ktoríkoľvek boli sme pokrstení v Krista Ježiša, v Jeho smrť sme boli pokrstení? ... Ak sme však umreli s Kristom, veríme, že s ním budeme aj žiť. Smrť a vzkriesenie Ježiša Krista majú pre veriaceho človeka bytostný význam. Väčšina kresťanov si to možno ani neuvedomuje, ale svedčí o tom práve krst, ktorým boli pokrstení. Krst je rituál, symbolické dianie, ktoré má hlbší význam. Ježiš Kristus zomrel namiesto nás. Vstúpil do nového života – večného života. Je nový „typ“ človeka. My prechádzame týmto tajomným a bolestným prerodom – znovuzrodením vierou a symbolicky, a tým symbolom je práve krst. Už nemusíme zomierať kvôli svojmu hriechu. Vďaka Ježišovi Kristovi máme nový život. Krst je tak pripomienkou Ježiša Krista, ale aj výzvou k novému životu.

Bože, Otče, ďakujem, že som mohol byť pokrstený, že mi môj krst neustále pripomína Ježiša Krista. Prosím pomôž mi žiť podľa toho, čo môj krst symbolizuje. Amen.

Ak mŕtvi nie sú kriesení, tak potom: Jedzme a pime, lebo zajtra umrieme. Nedajte sa klamať! Zlé reči kazia dobré mravy. Vytriezvite, ako sa patrí a nehrešte. Ako má vyzerať život veriaceho človeka, ktorý vierou prijíma Ježiša Krista, Jeho smrť a vzkriesenie, čo symbolizuje aj krst? Dá sa overiť, či vzkriesenie naozaj existuje a či Kristus za nás zomrel a bol vzkriesený? Ak by to tak nebolo, potom by si človek mohol robiť čo by chcel: žiť bezhlavo a bezbreho. Užívať si – iba jesť a piť, myslieť iba na seba a starať sa iba o seba, svoj prospech a pôžitok, ... až by prišla smrť a ňou by všetko skončilo. I to užívanie si by stratilo akýkoľvek význam ako aj celý život. Smutný to život, ktorý nemá žiadnu nádej, ktorého jedinou perspektívou je iba smrť! Ale kresťania tak nezmýšľajú a nežijú. A ak by áno, potom treba vytriezvieť.

Môj dobrý Bože, nedaj aby som svojim myslením či životom prepadol pokušeniam sebectva, pôžitkárstva, mamonu a konzumu. Amen.

Ak ste teda boli vzkriesení s Kristom, hľadajte to, čo je hore, kde Kristus sedí na pravici Božej. Ako opak možnosti zo včerajška, teda negovania vzkriesenia bezhlavým a bezbrehým užívaním si života, je napomenutie apoštola k novému životu. Tak ako existuje „zemský typ človeka“, ktorého vzorom je Adam a „nebeský typ človeka“, ktorého vzorom je Kristus, tak existuje a „zemský spôsob života“ a „nebeský spôsob života“. Ten prvý apoštol charakterizuje takými vlastnosťami ako: smilstvo, nečistota, vášeň, zlá žiadosť, lakomstvo, hnev, vášnivosť, zlosť, rúhanie sa, ošklivé reči. Ten druhý spôsob života podľa Krista je charakterizovaný vlastnosťami: srdečné milosrdenstvo, dobrotivosť, pokora, krotkosť, trpezlivosť, znášanie sa, odpúšťanie si, láska, pokoj, atď.

Prosím, Bože, Ty ma uč múdrosti žiť podľa Ježiša Krista ako Jeho učeník, premáhať v sebe zlé vlastnosti a návyky a držať sa toho dobrého, čo predstavuje Kristus. Amen.

Ale Kristus bol vzkriesený z mŕtvych, prvotina z umretých. Lebo ako smrť skrze človeka, tak skrze človeka aj zmŕtvychvstanie; ako totiž všetky umierajú v Adamovi, tak všetci ožijú v Kristu. Vzkriesenie má niekoľko rovín. Tou prvou je vzkriesenie Ježiša Krista. On je prvotina vzkriesenia. Potom je „duchovné“ vzkriesenie, respektíve nový život vo viere, ktorý je určovaný Ježišovou smrťou a vzkriesením. Ale tak ako Kristus bol vzkriesený z mŕtvych, tak existuje aj všeobecné vzkriesenie z mŕtvych, teda vzkriesenie všetkého, čo je mŕtve. O smrti po prvý krát v Biblii čítame v súvislosti s Adamom. Smrť je dôsledok hriechu. O vzkriesení čítame v súvislosti s Ježišom Kristom, je to dôsledok Božej spásy. Boh chce, aby každý žil, preto Kristovo vzkriesenie prenáša aj na ostatných. Ak prijímame Božiu spásu v Kristu, máme vzkriesenie.

Bože večný, prosím, zmaž aj vo mne hriech a daj mi svoju spásu v Ježišovi Kristovi, aby som nemusel navždy zomrieť, ale žiť s Kristom. Amen.

Ostňom smrti je však hriech a silou hriechu je zákon. Ľudskú túžba uniknúť smrti je odveká. Človek sa snaží o čokoľvek: zaistiť sa bohatstvom, získať moc, stavať si pomníky, obklopiť sa potomstvom, utužovať si zdravie, ... ale smrti neunikne. Kresťania vedia o tom, že vzkriesenie z mŕtvych existuje. Existuje k nemu i cesta. Ale ako sa na ňu dostať? Ako sa dostať do cieľa? Po vzore rôznych náboženských predstáv sa zdá byť schodná takzvaná zákonnická cestá: dodržiavaj určité náboženské zákony, zákazy a predpisy a budeš mať večný život! Už si to skúsil? Nejde to. Na tejto ceste človek vždy zlyhá, lebo je hriešny a nie je schopný všetko dodržať. Tá pravá cestá je iná: Uver v Pána Ježiša Krista a budeš spasený, budeš mať večný život.

Prosím, Bože, daj mi vieru, že cesta Ježiša Krista je dostačujúca pre spásu a život. Amen.

Ale vďaka Bohu, ktorý nám dal víťazstvo v našom Pánu Ježiši Kristu! Cesta prostredníctvom dodržiavania náboženských zákonov nie je cestou k víťazstvu, k spáse, k životu. Tá jediná správna cesta, je cesta spásy Ježiša Krista. My však nemôžeme ísť cestou, ktorou išiel Ježiš Kristus. Alebo ak ideme, určite nedôjdeme. Preto Ježiš tú cestu prešiel namiesto nás. A Jeho víťazstvo dám dáva sám Boh zo svojej prenesmiernej milosti. Toto evanjelium je veľmi oslobodzujúci postoj k životu i k smrti. Veriaci človek si je vierou istý, že i napriek malým či väčším prehrám, celkové víťazstvo je zaručené iba v Kristu. My už teraz môžeme ísť životom, a trebárs aj „temným údolím smrti“, s vedomím Kristovho víťazstva.

Bože, daj mi pevnú vieru aj v tých najťažších chvíľach, že môj Pán Ježiš Kristus je víťaz, ktorý premohol každé nebezpečenstvo, pokušenie i smrť. Amen.

Ako posledný nepriateľ zničená bude smrť. V čom je smrť nepriateľ? Sú chvíle, keď človek sám privoláva smrť. Napríklad v rôznych utrpeniach, v bolestiach, vo vojnách, a pod. Niekedy si ju sám človek aj privodí. To sú krajné situácie. Ale obyčajne človek vníma smrť ako nepriateľa. Smrť dokáže pretrhnúť životné plány, oddeliť od rodiny a blízkych, zničiť životné dielo človeka. To všetko je zaiste prejavom nepriateľstva voči človeku. A človeku stojí za to so smrťou bojovať. Ale z biblického pohľadu je smrť nepriateľom ešte v jednej veci. Smrť je dôsledok hriechu, je odplatou za hriech. Je posledným nepriateľom, lebo dokáže definitívne zničiť vzťah s Bohom. Ale Kristus, tým, že bol vzkriesený, tohto najväčšieho nepriateľa zničil. A na tom víťazstve môžeme mať podiel.

Prosím, Bože, nedopusť, aby ma premáhalo to, čo vedie k úplnej smrti a odlúčeniu do Teba. Daj, aby sa Kristovo víťazstvo skvelo aj pri mne. Amen.

Ale niekto povie: ako sú mŕtvi kriesení? V akom tele prídu? Ó nemúdry! Veľkonočné evanjelium je radostná spáva o Kristovom víťazstve nad hriechom, zlom a smrťou. Ním je dokonaná aj naša spása. To nás vedie k novému životu. To by nás malo predovšetkým zaujímať. Ale mnohých ľudí trápi skôr technická podoba vzkriesenia: ako to bude prebiehať? Čo sa vlastne stane? V akom tele vzkriesení prídu? Pomestia sa všetci na zemi? Apod. Apoštol odpovedá, že takéto zvedavé otázky sú pochabé. Sú nepodstatné. Ježiš pri podobnej otázke povedal, že zmŕtvychvstanie je úplne o niečom inom, než čo nás trápi teraz. A apoštol dodáva, že Boh pripravuje čosi iné a viac, než si človek dokáže čo i len predstaviť. Treba iba viac dôvery Bohu.

Večný Bože, prosím o vieru, ktorou by som sa zaujímal o podstatné veci a snažil sa podľa nich žiť a spoliehal sa na Teda vo všetkých ostatných záležitostiach.

Čo ty rozsievaš, neožije, ak neodumrie. A keď rozsievaš, nerozsievaš telo, ktoré má vzniknúť, ale holé zrno. Apoštol sa nechce zapliesť do technických detailov o vzkriesení. Ale na príklade semienka, ktoré je zasedené, a z ktorého vyrastie nová rastlina chce poukázať na rozdiel medzi človekom pred vzkriesením a po vzkriesení. Rastlina, ktorá vyrastie, je úplne iná než semienko, ktoré sa uloží do zeme. Proces zrodu nového života je bežnému človeku záhadou. Je to Boží zázrak. V tom treba dôverovať Bohu. Ale výsledok je zaručene úplne iný. Apoštol ako príklad udáva štyri protiklady pred a po vzkriesení: pred je porušiteľné, po neporušiteľné; pred je neslávne, po je slávne; pred je slabé, po je silné; pred je telo telesné, po je duchovné.

Svätý Bože, ďakujem, že vzkriesenie je Tvojou záležitosťou a my môžeme iba dúfať v Tvoju stvoriteľskú a spasiteľskú moc. Daj, aby som Ti stále viac dôveroval aj v otázkach vzkriesenia. Amen.

A Ten, ktorý sedel na tróne, povedal: Ajhľa, nové činím všetko. A povedal ešte: Napíš, že tieto slová sú verné a pravé. Po všetkom, čo evanjelium zvestuje o vzkriesení Ježiša Krista, musí zaznieť aj zvesť o novom stvorení. Vzkriesenie Ježiša Krista má ďalekosiahle dôsledky nielen pre veriacich, pre spásu, pre víťazstvo nad smrťou. Kristovo vzkriesenie sa netýka iba skutočnosti v rámci stvorenia. Ale ich presahuje. Kristovým vzkriesením nastáva nové stvorenie. Na inom mieste apoštol Pavol píše: „staré veci sa pominuli a hľa, nastali nové“ (2.kor 5,17b). Kresťanská nádej znamená byť otvorený takýmto novým skutočnostiam. Nielen v osobnom živote sa má prejavovať nový život, ale kresťania ho majú vidieť a podporovať všade, vo všetkých oblastiach života a stvorenia. Aj k tomu nás vedie Boh Kristovým vzkriesením.

Bože, prosím daj, aby som vo viere rozpoznal vždy a všade, kde a kedy Ty tvoríš nové veci, aby som ich pohol podporiť. Amen.

Ja som Alfa i Omega, Počiatok i Koniec. Ja žíznivému zdarma dám z prameňa vody života. Kto zvíťazí obdrží toto: budem mu Bohom a on mi bude synom. Večný Boh z milosti rozdáva spásu, odpustenie, nový život, večnosť. Nie každý si však chce priznať, že je žíznivý, „hladný a smädný“ po živote. Väčšina ľudí sa totiž domnieva, že na všetko si stačia sami. Aj na to, aby uspokojili svoje životné potreby a túžby, aj na to aby si zabezpečili zdravie a nesmrteľnosť. Ale kto si uvedomí, že je „žíznivý“ ten môže u Boha načerpať vodu života – životnú silu, ktorá presahuje možnosti ľudského pozemského života. Prijať od Boha, čo ponúka a stať sa Jeho dieťaťom, to je životná výhra. Zvíťaziť sa však dá iba s Ježišom Kristom.

Večný Bože, Ty mi daj víťazstvo v Ježišovi Kristovi, lebo som úbohý a žíznivý po živote, ktorý Ty dávaš. Amen.

A tak, bratia moji milovaní, buďte pevní, neklátiví, rozhojňujte sa stále v diele Pánovom, vediac, že vaša námaha nie je márna v Pánu. Na záver svojho pojednania o zvesti a význame Kristovho vzkriesenia apoštol pripája napomenutie a povzbudenie. Evanjelium so svojou zvesťou o Božej milosti v Ježišovi Kristovi nemá dáva útechu a nádej všetkým, ktorí sa snažia a v najdôležitejších otázkach života a smrti aj tak prehrávajú. Veď všetko Boh urobil v Ježišovi Kristovi. Ale evanjelium nemá viesť ani k pasivite, akoby už človek nemusel nič robiť. K Božej spáse v Kristu už nemôže nikto nič pridať. Ale čo veriaci majú robiť, je podieľať sa Kristovom diele, na službe zmierenia, službe lásky a pomoci, na zvestovaní evanjelia, na poslušnosti Bohu. Takáto námaha nie je nikdy márna. Vzkriesenie je dôkazom, že to má zmysel.

Bože, prosíme o pomoc Tvojho Ducha, aby sme sa mohli rozhojňovať v diele nášho Pána. Daj nám k tomu silu, múdrosť i odvahu. Amen.

Strach je jav, nielen človeka primitívneho, ale rovnako civilizovaného, kultúrne, či technicky vyspelého. Objavením mnohých vynálezov, vysvetľujúcich javy v prírode, nie je v tomto svete menej strachu, skôr naopak. Mnohé vieme vysvetliť, ovplyvniť a predsa máme úzkosť z budúcnosti. Bojíme sa zloby človeka, osamelosti, straty vzťahov lásky, prijatia atď. Mnohí manipulátori, vodcovia siekt, či diktátori práve metódu udržiavania ľudí v strachu využívajú  pre ľahšiu manipuláciu s ľuďmi. Pán Ježiš rozpoznáva neistotu a strach u svojich učeníkov a prihovára sa im, aby ich potešil, dodal odvahu pre čas skúšok a ukázal spôsob, ako so strachom bojovať .

Pane Bože, ďakujeme, že Ty poznáš i naše úzkosti a vstupuješ do nich so svojim slovom a mocou svojho Ducha, aby si nás priviedol na cestu pokoja a radosti. Amen

Pán Ježiš pripravuje učeníkov na čas skúšok a odlúčenia a pre tento čas je dôležitá viera, dôvera. Ale len pre čas skúšok a odlúčenia? Veď i vtedy, keď ich zavolal od svojich sietí, či z colnice k nasledovaniu, bolo treba odvahy viery zanechať svoje istoty a vydať sa na cestu nasledovania a poslušnosti toho Nazaretského, v ktorom nie mnohí poznali Mesiáša. Nebolo jednoduchšie veriť v Ježiša vtedy, keď bol viditeľný a nie je ťažšie veriť dnes keď Ho telesne nevidíme. Stojí to na dôvere v Jeho slovo, v ktorom sa rovnako vtedy ako dnes zjavuje moc Božia, moc zachraňujúca, ako o tom svedčia príbehy praotcov viery i naše vlastné.

Prosíme Ťa Pane, aby sme s dôverou v Tvoju moc a blízkosť, vstupovali i dnes do našich vzťahov, povolaní, a  konkrétnych situácii radosti i problémov.

Kristus nám vo svojom slove ponúka nadhľad /pohľad zhora/, tak potrebný pre život v pokoji, pre život zmysluplný. Nie to, čo nás obklopuje, ohrozuje, ale i momentálne nadchýna, je skutočnosť posledná. Posledná skutočnosť je byť s Kristom, byť v Jeho príbytku. Príbytok je tam, kde máme pocit bezpečia, útočisko, nie je tak totožný s domom, ako s milovanou osobou. O to, aby sme mohli byť doma u Boha, v Jeho blízkosti, o to sa postaral Kristus. Čo máme v tomto čase Kristovej „neprítomnosti“ robiť tu na zemi my? Kým On nám pripravuje príbytok v nebi, my máme z tejto zeme činiť Jeho príbytok.

Pane, prosíme daj nám schopnosť, nádej z ktorej žijeme my, vnášať do životov ľudí s ktorými sa stretávame každodenne.

Kde je nebo? A ako sa tam dostať? Ako žiť, čo robiť, aby sme presiahli vo svojom živote hranicu pominuteľnosti, nestálosti, aby náš život nebol označený slovom márnosť. Je mnoho návodov, receptov, Mnoho učiteľov svetonázorov, ale všetci sú podobní v tom, že sú rovnako pominuteľní, poddaní slabostiam, hriechu, smrti ako my všetci. Keď Ježiš hovorí o nasmerovaní k životu večnému, o náplni života presahujúceho márnosť, hovorí ako Ten, v ktorom sa to aj uskutočnilo a uskutočňuje, pretože On jediný z nebeského sveta prišiel, aby do nebeského sveta priviedol i nás.

Ďakujeme Ti Pane, že Ty o hodnotnom živote nielen učíš, ale život dávaš a pre večný život si každého jedného človeka vykúpil svojou obeťou na kríži. Amen

Filipova prosba nám pripadá trochu naivná, keď si ju porovnáme s našimi túžbami a nárokmi. Mnoho by sme chceli vidieť, dostať, aby sme povedali: „To nám postačí.“ Ale to mnoho sa zrazu scvrkne na jedno, keď prídu situácie beznádejnosti, strachu, pochybnosti, keď potrebujeme vidieť, cítiť, okúšať Božiu moc, lásku a pomoc. Všetko ostatné sa stáva bezvýznamným. Ježiš uisťuje o Božej prítomnosti, moci a pomoci v minulosti, prítomnosti i budúcnosti vo svojich slovách i skutkoch. Vidieť toto tajomstvo Božej prítomnosti v Ježišovi možno len očami viery, ku ktorej Ježiš volá cez toto slovo práve teba.

Ďakujeme Ti Pane, že Ty ku nám hovoríš svojim slovom i v našich pochybnostiach. Prosíme obnovuj našu dôveru v Tvoju moc pri nás. Amen

Život je veľkým tajomstvom. Už mnoho generácii sa snaží dať tomuto tajomstvu meno. Tajomstvo života môžeme nazvať bohom. Dnes mnohí hovoria o „bohu“. Ale nie všetci myslia pod tým to isté. Aj ateisti hovoria o bohu, ktorého si vytvorili vo vlastnej fantázii. V nebezpečenstve vytvoriť si „boha“, zotrvávajú ľudia po stáročia. Proti tomu jasne hovorí Stará zmluva, keď zakazuje vytvoriť si obraz Boha. Biblia hovorí jedinečným spôsobom o Bohu prostredníctvom Ježiša Krista:“Kto mňa videl, videl Otca!“ Až nám to vyráža dych. Pretože to znamená Boh je ako bezmocné nemluvňa alebo človek zavesený na kríži. On vie ako to je, keď škrká v prázdnom bruchu alebo keď na človeka prichádza strach. Vie čo je to smäd aj pokušenie moci. Okúsil aj radosť života.Skrze Ježiša Krista, človeka, ktorý sa stal Božím Synom, sa Boh zjavil nám ľuďom. On sa neprechádza niekde ďaleko na Mliečnej dráhe, ale je človeku nesmierne blízko. Dych sa nám zastavuje nad takýnto ľudským Bohom, ktorý sa do nás zemských nesmrteľne zamiloval.

Nepochopiteľný Bože, ďakujeme Ti skrze Ježiša Krista, nášho brata, že nepanuješ iba nad hviezdami, ale že si si ma všimol a povolal po mene.Amen

Bez Ducha Svätého človek nepochopí Bibliu, nie je schopný nasledovať Krista. Bez Ducha Svätého by nebolo cirkvi.Nemali by sme nádej na vzkriesenie z mŕtvych pre večný život. Duch Svätý nás učí milovať Otca z celého srdca a poslúchať hlas Jeho Syna. Vytvára osobný vzťah dôvery medzi sebou a nami a tento vzťah zasahuje do našej ďalekej budúcnosti. Iste Duch Svätý to s nami nemá vždy ľahké, keď chce pri nás konať svoje dielo. Napriek tomu vedie nás do koľají Ježiša Krista, aby sme v nich našli svoj pokoj a životnú silu. Duch Svätý nás učí milovať jeden druhého. Dáva nám hotovosť k modlitbe, k vyznávaniu hriechov ku pokore. A nakoniec, keď náš život zo smrti vytiahne urobí nás domácimi Božími a spoluobčanmi svätých.

Pane Bože, Ty si apoštolom zoslal Svätého Ducha. Zošli Ho tiež na nás, aby naplnil naše srdcia pokojom a vierou, skrze Pána Ježiša Krista, tvojho Syna , ktorý s Tebou a Duchom Svätým žije a kraľuje na veky. Amen

Iba ratolesť, ktorá visí na vínnom kmeni, môže prinášať ovocie. Iba tak môžete prinášať ovocie, keď zostanete vo mne. Tak to ustanovuje Pán Ježiš veľmi jasne. Na tom nemôžeme nič zmeniť.Dá sa žiť „kresťanský život“ aj bez Krista, ale žiť život ktorý má prinášať hojnosť nepominuteľného ovocia, bez Ježiša Krista nie je možný. Niektorí kresťania zamenili vinný kmeň s okrasným kmeňom, ktorý používajú na okrasu pri slávnostných príležitostiach ako náboženskú dekoráciu. Ale Ježiš Kristus je viac ako krása a ozdoba. „Ja som vinný kmeň.“ Cieľom je ovocie. V liste Galatským je o tom napísané /5,22/:“Ovocie Ducha je láska, radosť, pokoj, trpezlivosť, Priateľskosť, dobrota, nežnosť, krotkosť.“ A Pán Ježiš spája toto ovocie vo svojej reči na rozlúčku s nárokom na svojich učeníkov. Nepostačuje to, ak z Božej milosti žijete len sami pre seba. Ovocím sú tu myslení aj ľudia, ktorým svojim životným štýlom a príkladom predstavíme Krista a oni budú získaní pre nemeské kráľovstvo. Ako to vyzerá s týmto ovocím pri nás? Sme druhým smerovkami na ceste do večného života?

Pane , pomôž nám, zostať na Tebe a rásť stále viac. Tvoj dobrý Duch veď nás ku skutkom ku tvojej cti a chvále.Amen

Láska je oboje, prikázanie i dar. Takto vidíme u Pána Ježiša a takto tomu má byť aj pri nás kresťanoch. Na žiadosť svojho Otca prišiel medzi nás ľudí. On je tá poslaná láska Otcova k nám. On je prevedením Otcovej lásky. Osočovanie, krivé svedectvá, pokušenia, žiaľ, ľútosť, to všetko premáha láskou k Otcovi. Láska zostala. V Ňom, ktorý dal život za svojich priateľov, zostáva láska Božia medzi vykúpenými. To, čo tu od nás Pán Ježiš požaduje, sa ťažko uvádza do nášho každodenného života. Aj v cirkvi sa často stretáme so situáciami, ktoré nie sú v súzvuku s láskou. Zahorklosť, ohováranie, závisť chcú vytlačiť lásku, ktorá má zotrvať. Pán Ježiš vie o skutočnosti, v ktorej sa nachádzame. Preto prosí svojich o lásku. Posiela k nám v plnej moci žiadosť, aby sme i naďalej zostali v láske, ktorú nám zjavil.

Pane Ježiši, daruj nám každého dňa zo svojej lásky. Amen

„Ako som Ja miloval vás“, to je prameň. Jeho láska nám pomáha prekonávať deprimujúce situácie a pokušenia, ktoré by nás chceli zlomiť. Jeho láska sa obnovuje každé ráno, pretože On nás predchádza každého dňa. Týmto nám dáva vedieť: V mojej domácnosti lásky ste mi vítaní. Týmto máme zaistenú trvácnosť i budúcnosť. Hriech, zloba musia ustúpiť lebo Ježišova láska zostáva. On zostáva životne dôležitým darom a zároveň konkrétnou výzvou pre tých , ktorých nazýva svojimi priateľmi. Ako by mohli tí, ktorých Ježiš miluje a oni milujú Jeho, nemilovať druhých. Vyvolil si nás k vzájomnej láske. Jeho láska k nám a v nás prináša ovocie akým je dobrota a priateľskosť. Je to ovocie, ktoré má zasľúbenie, že nikdy nepominie. Ovocie, ktoré je plné radosti.

Pane Ježiši Kriste, daj nám vôľu k láske práve v najťažších chvíľach a skúškach nášho života. Amen

Každý deň sme postavení do rôznych situácii v ktorých sa musíme rozhodovať, čo a ako povedať, čo a ako robiť, na čom záleží, čo je dôležitejšie atď. Niektoré z našich rozhodnutí majú dosah len pre dnešný deň, iné pre celý život - často nám to uniká. Nám, ktorí sme sklamaní zo svojich chybných rozhodnutí, ale i nám, ktorí sme naopak hrdí na svoje rozhodnutia Ježiš pripomína, že to najdôležitejšie, to na čom najviac záleží je Jeho rozhodnutie pre nás. Ak sme na túto Jeho voľbu odpovedali rozhodnutím nasledovať Ho, On nás uisťuje, že to má zmysel, budúcnosť. On je toho ručiteľom.

Ďakujeme Ti, Bože svätý, za Tvoje vyvolenie a prosíme daj nám silu rozhodovať sa tak, aby po nás zostávalo ovocie lásky a milosrdenstva. Amen

Vyplní Boh kresťanom všetky ich prosby a želania? Neukazuje nám naša životná skúsenosť niečo iné? Zomierajú ľudia, za ktorých sme sa modlili. Za ich uzdravenie a záchranu. Nenúti nás to s odporom zazerať na Ježišove zasľúbenia? Je tu jedna veľmi dôležitá vec. „ V mojom mene.“ Táto podmienka nás zaväzuje, že sa naše želania a modlitby nesmú vzdiaľovať od Ježiša Krista. Jemu má byť daná možnosť jeho dobrú a láskyplnú vôľu na nás vyplniť. A my máme chcieť podľa Jeho prikázaní žiť a konať. Sme s tým uzrozumení? Všetko, čo si želáme bez Ježiša a Jeho vôle nám nič nepomôže.Názor, že Boh je tu nato, aby svet a môj život dával do poriadku je nebiblický. Postavili sme sa na inú cestu, ak si od Boha želáme niečo iné, ako nám Boh zasľúbil v Ježišovi Kristovi. Čo nám Boh zasľúbil? Radosť úplnú. To znamená, zmyslplný život a všetko, čo pre to potrebujeme. Tam, kde prichádza Ježiš , tam je radosť.

Nebeský Otče, vypočuj naše modlitby podľa svojej milostivej vôle skrze Ježiša Krista, tvojho milovaného Syna a nášho Pána. Amen

Ježišova modlitba pred nanebovstúpením nám, okrem iného, dáva poznať, akým prirodzeným, dôverným rozhovorom môže byť modlitba. Nie len povinnosťou, zvykom, ale rozhovorom takým, ako keď deti rozprávajú s rodičmi. Takým dôverným a prirodzeným rozhovorom môže byť modlitba len vtedy, keď je tam prirodzený a dôverný vzťah lásky medzi nami a Bohom. Ježiš hovorí v modlitbe so svojim nebeským Otcom o sebe i o nás. Je to úžasná možnosť hovoriť dôverným spôsobom k svätému Bohu ako k svojmu otcovi o sebe, o našich blízkych i blížnych. V Ježišovi je táto možnosť ponúknutá každému z nás.

Otče náš, ďakujeme Ti za to , že smieme k Tebe hovoriť v dôvere detí. Amen