Z toho, čo Ježiš hovorí v modlitbe o sebe, môžeme vyrozumieť, čo to je nanebovstúpenie. Nie útek zo sveta, od povinnosti, ale je to odchod po splnení poslania. Ježiš vie, že Jeho odchod je návratom tam, odkiaľ prišiel. Nie je znehodnotením života.. Predtým bol ponížený, potupený, ale nebol to koniec, posledná skutočnosť Jeho života, Ježiš vie, že príde oslávenie, dané Mu Bohom – Jeho Otcom. Byť slávnym - túžba, ku ktorej je cesta tu na zemi veľmi príkra. Ježiš neusiluje o slávu tu na tejto zemi, On vie , že sláva od Otca má omnoho väčšiu cenu a trvalú platnosť. V rozhovore s Bohom učme sa rozumieť svojmu povolaniu tu na zemi. Ďakujeme Ti, Hospodine, že Ty si nám daroval budúcnosť života i vtedy, keď sa priblíži čas nášho odchodu z tohto sveta.Amen

Je mnoho mocných ľudí majúcich moc – nad mnohými ľuďmi, ale o nikom inom na tejto zemi nemôžeme povedať, že by mal moc nad všetkými ľuďmi a o žiadnom mocnom tohto sveta nemôžeme povedať, že by urobil s mocou to, čo Ježiš. Mnoho spôsobov využívania i zneužívania moci sme v ľudských dejinách videli, mnohých mocných sme sa museli báť. Mať moc, ovládať druhých, manipulovať nimi, to nie je veľké umenie. To vieme my ľudia. Ježiš nás učí pravému narábaniu s mocou. Moc, ktorú mal nad všetkými ľuďmi, použil k tomu, aby daroval všetko čo mal – život večný.
Prosíme Ťa , Pane, daj aby sme rozpoznávali, že to najhodnotnejšie, čo máme, je nám darované od Teba. Amen.

Ježiš prosí za posvätenie učeníkov, už tu na tomto svete. Teda nie je to záležitosť budúcnosti, ale týka sa to nášho života, našej práce, našich vzťahov už tu. Čo to obnáša? Dá sa takto vôbec žiť? To, že Pán Ježiš sa za to modlí, naznačuje, že to nie je samozrejmé, nezávisí to len na našom chcení, rozhodnutí. Potrebujeme k tomu pomoc zhora. Svätosť nie je v našej podstate, nie je nám prirodzená, ale spočíva v našom určení – žiť život patriaci Bohu, v spätosti so svätým Bohom. Pán Ježiš chce z nás mať ľudí posvätených, nie vlažných, nie tých, ktorí nepatria nikomu, nie ľahostajných k svojmu určeniu.
Ďakujeme Ti Pane, za to potešenie, že nie sme sami svoji, ale smieme patriť Tebe v dobrých i zlých dňoch, v živote i pri smrti. Amen

Ako môžeme my hriešni ľudia byť posvätení a žiť posvätený život? V Starom zákone bol hriešny človek očisťovaný a pre Boha oddelený obeťou. Obeť za naše posvätenie priniesol Ten, ktorý je svätý Svojou podstatou – Ježiš Kristus. Naše posvätenie je darom Jeho obeti./Židom 10,10: 13,12/. Zrazu akú prozaickú podobu má posvätený život. Žiadne magické rituály, mantry atď., ale bolesť obetí. Žiť posvätený život znamená žiť ho vo vedomí, že nie som sám svoj, ale patrím Kristovi a svätým som sa stal Jeho utrpením. To je radosť, ale i zodpovednosť, povolanie pre život v tomto svete.
Prosíme Ťa Pane, aby sme dokázali i svojim posväteným životom približovať ľuďom Teba a privádzať ich na cestu k Tebe. Amen

Pán Ježiš vstúpil na nebesá, vstúpil tam, odkiaľ prišiel. Posadí sa na pravicu svojho Otca. Táto skutočnosť vyvádza učeníkov z miery. Raz už im bol vzatý, ale toto fyzické odlúčenie je definitívne. A tak v príznačnej zmätenosti stoja a dívajú sa do neba. Niekedy sme aj my zaskočení Božím jednaním, cítime sa, akoby nás Boh opúšťal, vzďaľoval sa od nás, akoby bol od nás unášaný v oblaku, ktorý Ho zastiera. Niekedy Bohu nerozumieme. A možno práve preto, lebo Pán Ježiš je tam, kde s nádejou vzhliadame, ale kde ešte nie sme, a preto nevieme posúdiť význam a dosah Božieho jednania v našom živote. Nemusíme rozumieť, len nesmieme stratiť smer. Naša cesta vedie tam hore.
Nebeský Otče, ďakujeme Ti, že aj keď nie vždy vieme ako, vieme kam nás vedieš v našom živote viery. Amen

Oplatí sa dívať hore do neba, lebo potom môžeme žiť z toho, že vieme, kde je naše miesto, ktoré nám Pán Ježiš pripravil. Tí, čo veria, majú kde a s kým bývať. A nakoniec ani taký lobbing na najvyšších miestach nie je na zahodenie, lebo Pán Ježiš, ktorý nás dokonale pozná, sa prihovára za nás. A nebeská „protekcia“ je predsa len najúčinnejšia. A v neposlednom rade Ježišov odchod znamená príchod Boha Ducha svätého, ktorý dokáže byť s nami v každom čase a na každom mieste. Aby sme neboli ako siroty, ale mali svojho Tešiteľa, Radcu, Obhajcu. Ak máš pocit, že ti dnes niekto chýba, pozri sa do neba.
Pane Ježišu, vidíš ma, vieš o mne, tak prosím, prídi vždy, keď vieš, že Ťa potrebujem. Amen

Netreba sa príliš dlho iba dívať do neba, možno nezaškodí počuť slová, ktoré Pán Ježiš povedal tesne pred svojím nanebovstúpením. Prijmite moc Ducha svätého a budete mi svedkami. Je síce pekné dívať sa do neba a vytešovať sa z toho, čo to pre nás znamená, ale je potrebné uvedomiť si, že kým sa dívame hore, stojíme dole na zemi. A to nie je prebytočný čas, máme tu svoje poslanie, byť svedkami Pána Ježiša Krista v tomto svete. Byť svedkami nie podľa vlastnej vôle a rozhodnutia, ale v moci Ducha svätého. Čo znamená, že občas sme vyrušení zo svojho pohodlia, komfortu a poslaní k  ľuďom, ku ktorým sa nám vôbec nechce. Odpadnutá Samária, odlúčení priatelia, stroskotaná rodina a niekedy až do posledných končín zeme, či na koniec humna alebo dvora. Sme poslaní, lebo náš Pán chce byť videný vo Svojej sláve.
Drahý náš Pane, prosíme, použi našu pohodlnosť, nepohotovosť, aby sme Ťa mohli osláviť. Amen

Nebesá sú otvorené. Cesta záchrany a úniku pred zničujúcim nebezpečenstvom je pripravená. Takto prežíva skutočnosť Ježišovej slávy mučeník Štefan. Zavreli sa pred ním dvere ľudského prijatia, pochopenia a dokonca i dvere života. A v takejto hraničnej chvíli poznáva, že všetko malo svoj zmysel, že napriek utrpeniu, porážke, je nebo otvorené a Syn človek stojí pripravený prijať ho do večného kráľovstva. Dívať sa na slávu Božiu dáva zmysel nášmu životu. V dnešnom svete je viacej zavretých ako otvorených dverí. Neprijatie, netolerancia, ignorácia našich potrieb nás stavia kdesi von do prázdna. Ale nebo je otvorené.
Vďaka Ti, náš nebeský Otče, že máš otvorené, aj keď my Ti tak často robíme bordel. Amen

Ježišova sláva je zjavená vtedy, keď zostupuje dole, keď sa ponížil. On je slávny tým, že zostupuje do tohto sveta. Dobrovoľne sa s ním stotožňuje, skláňa sa k Nemu. Stavia sa do jedného radu s nami. Nesnaží sa dívať zhora a mať „silné a nadnesené“ reči, ale vstupuje do nášho kolobehu, ba čo viac, do našej špiny, ktorá mu ide po krku. A práve vtedy poznávame, že On nám môže rozumieť, svojou neizolovanosťou nám môže pomôcť, stať sa nám blízkym človekom. Môžeme si totiž uvedomovať, že Ježišova blízkosť pri nás nie je len teoretická, ale On si skúsil život v tele, život v tomto svete. A slávny Ježiš chce poslúžiť aj tebe a učiť ťa umeniu skláňať sa k tým, ktorí ťa potrebujú.
Skláňajúci sa Pane, často ani nevieme, ako veľmi Ťa ľudia potrebujú, lebo sa nedívame dole. Odpusť nám. Amen

Boh Ho povýšil a dal mu meno nad každé meno. Koľko je dnes všelijakých vzácnych ocenení, ktoré dostávajú ľudia za svoje obdivuhodné výkony, či už vo vede, kultúre alebo v športe. V momente sa stávajú celebritami a ľudia ich obdivujú a snažia sa im podobať. Preto máme predstavu o úspešných, a preto nám Pán Ježiš kazí priemer. On bol predsa ľudsky skrachovaná existencia. Možno adept na cenu Dona Quikota. A predsa Ho Boh ocenil a dal Mu meno, pred ktorým sa každý skláňa, Ježiš je PÁN. Vyzerá dnes smiešne, ak sa snažíme byť „kristovsky“ úspešní? Nech nás povzbudzuje, že Boh nás za to povýši a dá nám meno, meno nášho Pána a urobí nás spoludedičmi Jeho slávy, ale i moci.
Drahý Otče, nauč ma konať, myslieť a hovoriť tak, aby som Ti zachoval svoju vernosť. Amen

Príď! aj takto by sa dalo definovať heslo Kristovej cirkvi. My sme otvorená cirkev. A tu je malý problém, napríklad v Korinte mali otvorené raz „pavlovci“ inokedy „kéfasovci“ a v úplne osobitnú hodinu tí, ktorí boli pokrstení Duchom svätým a modlili sa v jazykoch. A dnes sme zaviedli úradné hodiny, či skôr dni, kedy je čas na Boha a veci s tým súvisiace. A na dvere sme vylepili zákaz vodenia psov a iných parazitov spoločnosti, ktorí by nám mohli ušpiniť naše sakrálne priestory. Keďže sme otvorení, najlepšie by bolo zaviesť dvere na fotobunku, ktoré sa otvoria samé a nikto nikomu nemusí podať ruku na pozdrav. Našťastie sme otvorená cirkev, pretože Ježiš je jej Pánom a On čakajúci za dverami volá: Príď!
Pane Ježišu, Ty si otvorený pre spásu tohto sveta, otvor nás pre Teba, nech Ti nerobíme hanbu. Amen

Kto počúva, nech povie: Príď! Počul si už pozvanie Pána Ježiša? Presne to, pre ktoré si sa rozhodol vydať na cestu, ku ktorej ťa pozýva. Možno sa to stalo viackrát, ale určite to boli jedny z najkrajších okamihov tvojho života. Dodnes si za to Pánu Bohu vďačný. Pretože ti to povedal takému, aký si. Občas zbabelému, častejšie klamúcemu a niekedy i mysliacemu na veci, ktoré ak by bolo vidieť, nikdy by si sa neukázal medzi ľuďmi. A predsa si bol pozvaný, očakávaný a použiteľný. A práve tento moment prijatého pozvania od Pána Ježiša nám dáva silu pozývať tých okolo nás, ktorí sú tak často zbabelí, krutí, milovníci rozkoší i peňazí, ale nech prídu, veď i my sme prišli nie preto, že sme toho boli hodní, ale preto, že nás zavolal Pán.
Ďakujeme, nebeský Otče, že niet hriechu, pre ktorý by si nás zavrhol, lebo naše hriechy boli zavrhnutím pre Tvojho Syna. Amen

Kto žízni, nech príde! Pán Ježiš pozýva tých, ktorí nie sú hotoví, a dokonca vedia, že stopercentní nikdy nebudú. Presne tak ako vedia, že sa nedokážu raz napiť, aby už nikdy neboli smädní. Sme pozývaní prichádzať vždy znova, keď sa vypálime, vyčerpáme a stratíme zasa raz všetky ilúzie. Lebo u Ježiša je zdroj sily, ktorú môžeme celú minúť, radosti, ktorú nemusíme predstierať, pokoja, ktorému nebudeme rozumieť. K Nemu máme prísť vždy znova. Lebo to je jediná cesta vpred, vždy včas sa vrátiť do zátišia Božej milosti, pobudnúť tam, aby nám bolo dobre a zísť dole, lebo práve tam sú tí, ktorí hľadajú prameň živej vody pre svoje vysmädnuté životy. A tak prichádzaj, aby prišli aj iní.
Pane Ježišu, zmiluj sa, lebo zo všetkých energií je tá Tvoja pre náš život najdôležitejšia. Amen

Vlastniť mobilný telefón dnes nie je nič výnimočné. Stal sa bežnou súčasťou nášho života. Na začiatku si ho zriadime pre prípad, že by sa nám niekde niečo stalo a my sa môžeme dovolať pomoci, neskôr ho používame vždy častejšie aj na úplne bežnú, priateľskú komunikáciu. A na druhej strane, stávame sa dostihnuteľnými, ak nás niekto súrne potrebuje, lebo tento telefón môžeme mať stále so sebou. A v tom je tá výhoda Ducha svätého. Nie je viazaný na žiadne miesto a môžeme sa cez Neho dovolať vždy tam, kde potrebujeme, aby počuli náš hlas. Najprv vo chvíľach núdze a postupne i na úplne bežnú a priateľskú komunikáciu. A zároveň sme cez Neho zastihnuteľní, aby sme mohli byť napomenutí, či usmernení. Len viete čo je blbé, že niektorí ľudia majú svoj mobil stále vypnutí.
Drahý náš Bože, dávaj nám svojho Ducha, aby sme neboli stratení bez spojenia s Tebou. Amen

Keď príde, poučí svet. Koľko ich bolo, všetkých tých, čo sa nás snažili poúčať, rodičia, učitelia, starší súrodenci, farári a ten zoznam by mohol ísť do nekonečna. Poučovanie nám nesedí, čo sa má kto starať do nás? Ale viete, čo je na tom fantastické, že On poučí svet. Ten hnusný, škaredý svet plný neprávosti, zloby, závisti a pokrytectva. Tento svet poučí Duch svätý. Prípadu pre reedukačné zariadenia (polepšovne) sa ujme dobrovoľne. Nemusí, nechceli sme byť deti, za ktoré má zodpovednosť, ani žiaci, ktorí Ho poslúchajú, sme svet, do ktorého svätý Boh vstúpil a vzal ten kúsok hnoja do rúk a povedal: Chcem, aby si bol požehnaním v nebeskom raji. Nie ste radi, že niekto, kto vás tak miluje, vás chce aj poučiť?
Ďakujeme Ti, náš Pane, že Ti stojíme za to, aby si nás, často tak nepoučiteľných viedol a vyučoval. Amen

Duch svätý oslávi Pána Ježiša. A urobí to veľmi nepopulárne, presne tak, ako to robí cirkev. Vystavia chrámy Božej sláve, vystavia ich po celej zemi. V týchto chrámoch sa rozozvučia tisíce nádherných tónov oslavných piesní a z týchto chrámov budú znieť mnohé modlitby tých a za tých, ktorí budú úplne na kolenách. Bude sa tam kázať evanjelium a úplná pravda Božieho slova a každodenným pokrmom budú sviatosti, neodškriepiteľne svedčiace o tom, aký je Boh milostivý. A presne v tých chrámoch budú vždy na záver zbierky a ofery, aby až do posledných končín zeme bolo zvelebené meno Pána Ježiša a vystavané chrámy ku Jeho sláve. Zdá sa ti to prehnané? No si už aj ty chrámom Ducha svätého?
Prosíme, Pane, aj keď nebudeme veľkolepý, daj aby sme boli funkčný chrám, v ktorom budeš rád prebývať. Amen

Miera a čas sú veličiny, ktoré podstatne ovplyvňujú náš život. Kedy a koľko. Kedy získam lepšie zamestnanie a koľko budem zarábať, kedy pôjdeme do nového hypermarketu a koľko akcií nakúpime, kedy pôjdeme na dovolenku a koľko dní tam strávime. Na tieto dôležité otázky je dôležité nájsť odpoveď. No na banality, ako koľko času budem tráviť so svojimi deťmi, kedy pôjdem do kostola a kedy bude čas na zmierenie s ľuďmi, s ktorými ma niečo rozdeľuje, veľmi často odpovedáme zachraňujúcim: „POTOM.“ A Boh potom vyleje svojho Ducha. Hoci nevieme kedy, vieme, že keď príde bude všade ako vyliata rieka, ktorej odolá iba to, čo je pevné a má hodnotu. Videli ste však prietrž mračien, ktorá by neprišla po kvapkách?
Ďakujeme za mraky a dážď Ducha svätého, a prosíme, aby nás Jeho moc zaliala, teraz, lebo potom môže byť neskoro. Amen

Jeden zo životných tromfov je takzvaná mazácka karta. Ty tomu ešte nemôžeš rozumieť, o pár rokov pochopíš, keby si už mal moje skúsenosti, vedel by si, že mám pravdu. Vytiahneme ju často, keď sme zaskočení a nevieme odkiaľ a kam. Keď hrozí, že niekto, kto sa „nám nevyrovná“ by nás mohol čímsi obohatiť. Vytiahli ju aj zákonníci na Ježiša, že keď nemal 50 rokov, nemohol vidieť Abraháma (Jn 8,57). Ale Duch svätý zmazáva rozdiely vekové, intelektuálne, sociálne a zo všetkých nás robí nástroje služby evanjelia v tomto svete. Nie málo, či veľa rokov, nie dostatočné vzdelanie je prvoradou podmienkou nášho učeníctva, ale prítomnosť a moc Ducha svätého, ktorý sa vylieva na všetkých.
Ďakujeme Ti Pane, že to nové, čo tvoríš, je lepšie ako to staré, čo sme pokazili. Amen

Aký je rozdiel medzi tým, ak svoju úlohu nesplní sluha a syn. S trochou prívetivosti takých 25 palíc. A ešte s výraznejším rozdielom to môže dopadnúť, ak sa bez vyzvania k svojmu pánovi ozval otrok alebo syn. Otroka takáto trúfalosť mohla stáť život, veď bol iba číslom v poradí, no syn mohol osloviť svojho otca, kedy potreboval. A túto výsadu nám ponúka Duch svätý, byť ako deti. Mať zodpovednosť synov a dcér, ale zároveň vedieť, že keď niečo zbabreme môžeme prísť a povedať prepáč, lebo náš Otec nás nechce trápiť, ale vychovávať. Ak máme trápenie, môžeme Ho osloviť a nepotrebujeme čakať v poradí, lebo pre Neho sú na prvom mieste Jeho deti.
Dobrý Bože, ďakujeme za to, že si ten najlepší Otec. Amen

Koľko vecí má pre nás omnoho väčšiu hodnotu, len preto, že sme to zdedili. Udržiavame rodičovské domy, role, ale i drobnosti, hoci ich nepotrebujeme, ale vynakladáme to úsilie s úcty k tým, ktorí nám to zanechali. Vlastniť to, je vecou nášho presvedčenia, pre ktoré sme ochotní aj niečo pretrpieť. Naším dedičstvom, ako Božích detí je kráľovstvo nebeské. Nie sme vlastníci, nenadobudli sme ho vlastným úsilím, no preto, že sme sa stali adoptívnymi deťmi, Boží testament znie aj v náš prospech. No akú má pre nás cenu naše dedičstvo, závisí od nášho vzťahu k Tomu, ktorý nám ho zanecháva. Dobrou výpoveďou je pre nás naša ochota nechať sa obmedzovať pre našu vieru vo vedomí, že utrpenia terajšej doby ....
Milý náš Pane, keď sa učíme Ťa milovať, nauč nás trpieť pre Teba. Amen

Predstavte si kameň. Pre niekoho je prekážkou na ceste, pre iného stavebným materiálom a zas pre ďalšieho výzvou, aby z nič nehovoriacej chladnej masy, vznikol umelecký skvost. Kameň je totiž látka, ktorá ľudským dôvtipom a snažením získava určitú formu. Možno biblickejším príkladom by bola hlina. A tu sme blízko pri tom, aby sme si uvedomili, že Boží Duch svojím pôsobením dáva formu ľudskému materiálu. Ak bude pôsobiť v nás budeme sa meniť, naše pohľady a názory sa budú vyvíjať. Jeho pôsobenie v nás, bude ovplyvňovať i naše vzťahy a život medzi nami. A keďže Boh je vynikajúci majster, niekedy ak sa prestávame dariť, môže hlinu zmiesiť a začať odznova. Aj keď to bolí, stojí to za to.
Milý Bože, daj si záležať, prosíme, nech vyzeráme k svetu. Amen

Dnešná nedeľa je posledná v sviatočnom polroku. Nastáva obdobie bez sviatkov. A to je práve čas na to, aby sme načerpané požehnanie, silu, menili v dennodenných zápasoch na duchovnú stavbu. Lebo cieľom nebeského Otca je dať domov všetkým strateným pútnikom tohto sveta, a preto i my sme poverený stavať úkryty, ošetrovne, ale i spoločenské sály pre ľudské duše. Každý z toho, čo má k dispozícii, lebo dôležité nie je akú trvácu stavbu postavíme, ale na akom základe. Ježiš je ten základ, na ktorom každé postavené dielo vydrží, nie len počas sviatkov, ale i počas žatevných, či dovolenkových sezón. A tak budujme, aby sa v tomto svete bolo kde skryť, ak prídu búrky, povodne a možno i neúrody.
Ďakujeme Ti náš Bože za to, že Tvoja milosť je ohňovzdorná, nauč nás z nej a v nej žiť. Amen

Toto je rodokmeň Terachov : Terach splodil Abráma, Náchóra a Hárána. Pri pozornom čítaní Pán nám otvára oči a my vidíme súvislosti medzi uvedenými rodokmeňmi. Rodokmeň Terachov naväzuje na starší rodokmeň Šemov. Šem bol jedným z troch synov Noáchových, ktorí sa pri potope zachránili v korábe svojho otca Noácha. Terachov syn Hárán skoro zomiera a jeho miesto v rodokmeni zastáva jeho syn Lót. Lót sprevádza Abráma na Božích cestách. Terach je vážený a bohatý muž v Úre Chaldejskom. A predsa sa Terach spolu so svojich synom Abrámom a tiež Lótom z Úru vysťahovali. Prečo ? Lebo tak chcel Hospodin – a tak sa aj stalo. Bože, nauč nás chodiť po Tvojich cestách, po ktorých nech nás vodí Tvoja mocná ruka. A m e n .

Sáraj, Abrámová žena, bola neplodná, nemala detí ...
O Abrámovom otcovi Terachovi Biblia prináša správy. Ale o matke mlčí. Túto medzeru zapĺňa svedectvom o Abrámovej žene Sáraj, ktorá nemala detí. Je to svedectvo, ktoré náš zrak usmerňuje smerom k Izákovi. Toho si Hospodin vyvolil pre svoj cieľ – z Božej vôli sa má stať požehnaním pre rodiaci sa vyvolený izraelský národ. Tiež Izáková žena Rebeka bola neplodná a Izák sa modlil k Hospodinovi za svoju ženu. Hospodin ho vypočul a Rebeka počala . Toto svedectvo nám poukazuje na to, ako Hospodin používa k dosiahnutiu svojho cieľa aj nás, slabých a hriešnych ľudí a my o tom často ani nevieme. Hospodine.
Ďakujeme Ti, že aj nás, slabých ľudí, chceš použiť k tomu, aby sa plnila Tvoja svätá vôľa. A m e n .

Hospodin riekol Abrámovi : Vyjdi zo svojej krajiny ... .
Hospodinovo slovo je mocné. Od základov mení človeka – jeho myslenie i konanie, i život. Abrám, ktorý poslúchol Hospodina a vyšiel z Cháránu, sa stal „ otcom všetkých národov“ /Rim 4 : ll./ V Cháráne Abrám pochoval svojho otca Teracha a s Lótom a celou svojou rodinou na Boží pokyn odchádza. Opustil nielen krajinu, príbuzenstvo, domov, ale opúšťa aj náboženstvo svojho otca Teracha. Abrám opúšťa všetko staré. Vydáva sa na cestu naplnený a posilnený Božím sľubom : Urobím ťa veľkým národom, požehnám ťa a tvoje meno zvelebím, tak sa  staneš požehnaním. Božie slovo je vždy verné a pravdivé. Aj keď Abrám nevedel, čo ho čaká, predsa šiel. Spoliehal sa na Hospodina.
Bože, vkladáme svoje životy do Tvojich rúk a prosíme, aby Tvoj Syn nás priviedol k Tebe do nebeského Kanaánu. A m e n .

Tak prišli do Kanaánu.
I. Mojž. 12 : 5.
Rozhodovanie nebolo ľahké. Ale keď k Abrámovi prehovoril Hospodin, Abrám neváhal. Pripravil sa na cestu. Rozhodol sa : poslúchnem, pôjdem. Mal už 75 rokov a nechcel ďalej žiť medzi pohanmi, ktorí namiesto živého Boha uctievali mesiac a hviezdy. Odchádza – a nie sám. Ide s ním jeho rodina a tiež synovec Lót. Vydali sa na cestu. Je to cesta, ktorá ich viedla z modloslužby v Úre a v Cháráne do dobrovoľnej a ochotnej služby Hospodinu, Pánovi života. Abrám veril, že ho Hospodin tak povedie v ústrety novému životu, že on s radosťou bude môcť slúžiť Jemu, svojmu Bohu celým svojím srdcom  všade, kde ho Pán povedie.
Pane, vyznávame, že jedine Ty si najmocnejší náš Boh a náš Pán. Prosíme, podaruj nám ochotné a pokorné srdce, aby sme Ti mohli slúžiť v moci Ducha Svätého. A m e n .

Tam postavil oltár Hospodinovi a vzýval meno Hospodinovo.
I. Mojž. 12 : 8.
Keď boli prípravy ukončené, v Božom mene a v Božej prítomnosti sa Abrám s celou svojou čeľaďou vydal na Božiu cestu, ktorá bola pre neho a pre celý izraelský národ veľmi dôležitá. Šli dobrovoľne. Tak, ako učeníci, ktorých si vybral Pán Ježiš. Zanechali svoje rybárske siete, aby sa stali, z vôle Pána Ježiša, rybármi ľudí. Tak, ako každý človek, ktorého si do svojej služby povolá Pán Ježiš. Tak aj Abrám. Jeho život Boh zmenil od základu. Dostal novú životnú náplň, nový smer. Zanechal pohanské svätyne, aby slobodne slúžil Bohu, ktorý sa mu zjavil vo svojom slove. Až došiel do Kanaánu. - -Doteraz hovoril Hospodin a človek počúval. Teraz prehovoril človek, Abrám a to tak, že postavil oltár a vzýval meno Hospodinovo.
Pane, spravuj nás tak, aby sme Ti všetci postavili oltár vo svojich srdciach a vzývali Tvoje sväté a predôstojné meno. A m e n .

Hovor, že si mi sestra, aby sa mi dobre viedlo popri tebe.
I. Mojž. 12. : 13.
Namiesto očakávaného blahobytu v Kanaánskej krajine nastal hlad. Trpeli ľudia aj dobytok. Nedostatok bol veľký. Nádej na zlepšenie života malá. Pre Abráma to bola skúška. Teraz treba osvedčiť svoju vernosť Hospodinu. Lenže to sa nedalo. Naopak. Rozhodol sa, že pôjde do Egypta, kde bola hojnosť chleba. Abrám sa rozhodol sám - to bola jeho prvá chyba. Hospodin mu taký príkaz nedal ! Za prvých chybným krokom nasledovali ďalšie. Oslovil svoju ženu Sáraj a povedal jej : Ty si veľmi pekná žena. Keď budeme v Egypte, povedz, že si moja sestra. Sáraj súhlasila. Na základe lži sa im nejaký čas vodilo dobre. Na záchranu Abrám použil lož a tým ohrozil Božie plány. Sáraj sa mala stať matkou jeho syna Izáka, ktorého mu Hospodin neskôr zasľúbil. Ale svojou lžou postavil Abrám sám seba proti sebe a tiež ohrozil Boží plán.
Bože, ďakujeme Ti za to, že nám tak jasne ukazuješ, ako ľahko môže človek upadnúť do hriechu. A m e n .

Vtedy faraón zavolal Abráma a povedal mu : Čo si mi to urobil ?
I.Mojž. 12 : 18.
Abrám sklamal. Nebol poslušný voči Božej svätej vôli. To je človek. Hospodin však aj vtedy zostal verný a nezabúda na svoje sľuby, ktoré dal Abrámovi. Zasahuje v pravý čas a to veľmi účinne. Pod Božím prstom faraón je nútený prepustiť Abráma a jeho ženu Sáraj na slobodu. Čo si mi to urobil ? – pýta sa s výčitkou faraón Abrámovi. Prečo si mi nepovedal, že je to tvoja žena ? Pohan karhá Abráma, Božieho služobníka. Hospodin sa takto ukazuje ako ochranca svojich záujmov aj medzi pohanmi. Abrám odchádza so všetkým, čím ho Hospodin požehnal, do krajiny, ktorú mu On vybral a dáva do večného dedičstva. To bola Božia vôľa. Bože.
Ďakujeme Ti, že Tvoje ruky ochraňujú Tvoj ľud aj tam, kde žije v pohanskom prostredí. Tvoje zasľúbenie nemôže zmariť ani naša málovernosť. A m e n .

I vznikol spor medzi pastiermi Abrámových a Lótových stád.
I. Mojž. l3. : 7.
Obaja, Abrám aj Lót, boli bohatí. Mali veliká stáda dobytka a k ním aj pastierov. Medzi nimi vznikali spory o pastvu a vodu, ktorej v Kanaáne nebolo dosť – a diabol to vedel a využil. Zasieval do ich sŕdc nedorozumenia a spory. Nepokoj sa neustále stupňoval. Spolu žiť na jednom mieste už nemohli. Dávali aj zlý príklad okolitým pohanským národom. „ Pre zachovanie pokoja musíme sa rozdeliť a rozísť „ – hovorí Abrám Lótovi. „ Vyber si, kam pôjdeš ! „ Lót si vybral – na pohľad to lepšie – úrodnú krajinu okolo rieky Jordan. Abrám odišiel opačným smerom. Po dlhom spolužití sa príbuzní rozišli. Bolo to dobré ? Budúcnosť to ukáže !?! Pane.
Ďakujeme Ti, že nás vystríhaš pred úpadkom do hriechu a vedieš nás k tomu, aby sme proti zlu bojovali. Pomôž nám, aby sme v tomto zápase mohli aj zvíťaziť. A m e n .

Či nemáš pred sebou celú krajinu ... ?
I. Mojž. 13 : 9.
Abrám bol nielen starší a skúsenejší, ale tiež vedel, že celú túto krajinu jemu a jeho pokoleniu Hospodin zasľúbil do trvalého dedičstva. To sa odzrkadlilo aj na jeho ďalších rozhodnutiach. Hovorí Lótovi : „ Či nemáš pred sebou celú krajinu? Oddeľ sa teda odo mňa!“ Tak, kde niet jednoty, porozumenia, prichádza závisť a nenávisť. V takom prípade ani spoločné náboženstvo, ani jeden oltár, pri ktorom ľudia spolu vzývajú Hospodina, nestačí k životu v bratskej láske. Lót sa rozhodol, oddelil a odišiel. Pre neho to bolo dôležitejšie, než ďalšie zotrvanie s Abrámom v porozumení. Toto rozhodnutie ho od Abráma oddelilo a zároveň priviedlo medzi ľudí zlých a hriešnych.
Pane, vyznávame, že často nás naše zlé rozhodnutia vedú po zlej ceste a medzi zlých a neveriacich ľudí. A tam nás nič dobrého nečaká. A m e n .