Obec Bežovce sa opisuje ako obec ležiaca na teritóriu niekdajšej užskej stolice. Prvýkrát sa spomína v archívnych dokumentoch v roku 1214 pod názvom BLEZANALAZA, v roku 1286 zase pod názvom BEZEU. V tomto roku kra' Ladislav IV. daroval obec Jakubovi, synovi Gregora de Pank, čo opakovane potvrdil v roku 1287 a po ňom tiež Ondrej III. v roku 1292. Bežovce boli do roku 1276 majetkovou súčasťou hradného panstva Uh, pričom patrili kráľovi. V rámci administratívno-správneho usporiadania uhorského kráľovstva patrila obec Bežovce do Užského komitátu a najskôr od 14. storočia do Užskej stolice - jej hornatá časť sa rozprestierala na území dnešnej Ukrajiny a rovinatá časť na teritóriu súčastného najvýchodnejšieho Slovenska. Administratívne centrum komitátu bolo na Užskom hrade - neskôr v meste Užhorod. Šľachtici z Pányoka si Bežovce udržali ako svoj majetok do druhej polovice 14. storočia. Od tohto obdobia sú ako majitelia obce uvádzaní šľachtici Dobóvci z Ruskej.
POLOHA OBCE
Obec Bežovce leží vo východnej časti Východoslovenskej nížiny na starom nánosovom vale rieky Uh. Územie má povrch rovinatý alebo mierne až stredne zvlnený. Stred obce leží v nadmorskej výške 105 m.n.m. Po klimatickej stránke územie obce spadá do oblasti teplej, mierne vlhkej. okrsku teplého, mierne vlhkého s chladnou zimou. Priemerná ročná teplota je 9°C vo vegetačnom období 16-17°C.Ročný priemer atmosferických zrážok činí 600-700 mm, vo vegetačnom období 350-400mm. Z geologického hľadiska územie obce patri do Potiskej nížiny. Je pokryté kvartérnymi usadeninami, ktorých podložie je z obdobia panónu.
DEJINY OBCE BEŽOVCE
Vznik obce nie je dosiaľ objasnení. Uvádza sa iba, že ju začali budovať na rovine, ktorú obkolesovali lesy, bažiny a močiare. preto bola ťažko prístupná. Jej počiatky sa určíte datujú pred rokom. 1276, lebo v uvedenom roku ju kráľ Ladislav IV. Kún daroval Jakubovi Pánkimu, synovi Gregora de Pank. Roku 1292 darovanie opakuje kráľ Ondrej III. od 14. storočia patrila rodine Dobo, 
pochádzajúcej z rodu Pank. Neskôr sa jej majiteľmi stali Sztárayovci, Berenyiovci, Barkoczyovci a Aponyiovci.
V chotári obce sa nachádza Čabrad. Obec sa spomína v roku 1427. Mala 2 party. Patrila Matejovi Palochovi. V súpise 1720 je uvedená už ako pustá. Obyvateľmi dediny boli predovšetkým poddaní, ktorí sa zaoberali poľnohospodárstvom. Okrem obilnín roľníci pestovali tiež strukoviny.
Do roku 1918 sa obec po maďarsky volala Bezo. Od roku 1918 nesie názov Bežovce. V čase 2. svetovej vojny bola okupovaná hortyovským Maďarskom. Dňa 28.10.1944 Bola obec oslobodená Sovietskou armádou. Patri medzi jednu z prvých oslobodených obci na území Slovenska.
SÚČASNY STAV
Katastrálne územie obce ma výmeru 2943 ha vrátané intravilánu. Svojou výmerou patri medzi najväčšie katastrálne územie v rámci regiónu. V obci je zaužívaná poľnohospodárska tradícia a väčšina občanov sa v malom rozsahu zaoberá pestovaním poľnohospodárskych plodia a zeleniny a chovom domácich zvierat pre vlastnú potrebu. Aj keď v minulosti, a to konkrétne v roku 1990, žilo v obci 2119 obyvateľov v súčasnosti tento stav poklesol na 983 obyvateľov, tento trend znižovania obyvateľstva naďalej pokračuje. Čo sa týka občianskej vybavenosti, sú domácnosti obce plne plynofikovane a dve tretiny domácnosti sú napojene na verejný vodovod. 
V rokoch 1993-1994 boli rekonštruované miestne komunikácie. V súčastnosti obec vstupuje do záverečnej fázy dobudovania kanalizácie v obci.
Obecný úrad sídli v budove, ktorá bola vybudovaná v roku 1970 za pomoci občanov. Súčasťou tejto budovy je aj kultúrny dom, ktorý je využívaný na spoločenské podujatia, okrem iného aj na premietanie filmov. Lekáreň, ktorá bola umiestnená v budove kultúrneho domu bola v roku 2017 presťahovaná do zrekonštrovaných priestorov zdravotného strediska, na ktorom je zabezpečená zdravotná starostlivosť pre deti a dospelých občanov našej obce ale aj pre obyvateľov okolitých obcí. V roku 2018 boli zrekonštruované miestne komunikácie - ulica kumlaz, parkovisko a cesta pri zdravotnom stredisku a prístupová cesta k základnej škole. V tomto roku bola zrekoinštruovaná budova požiarnej zbrojnice a vybudovalo sa nové oplotenie na miestnom cintoríne.
V obci bola založená Základná deväťročná škola. Jej vznik sa datuje v rokoch po oslobodení. Uvedenú školu navštevujú okrem miestnych žiakov aj žiaci z okolitých obci, a to Lekárovce, Záhor, Pinkovce a Bajany.
Nová budova školy sa začala stavať v roku 1960 a do prevádzky bola uvedená v roku 1963. Následne bola zriadená školská jedáleň a vybudovaná telocvičňa. V roku 2010 bola budova školy zrekonštruovaná / výmena okien, zateplenie budovy a nová strecha, interierové vybavenie/. V rokoch 2016 - 2018 bola zrekonštruovaná kotolňa, školské dielne , výmena elektrických rozvodov v telocvični a nákup športovej výbavy. Do konca 2. svetovej vojny sa nachádzali v obci 3 cirkevne školy, a to škola reformovanej kresťanskej cirkvi, škola rimsko-katolickej cirkvi a škola grecko-katolickej cirkvi.
Dominantou obce sú 4 kostoly. Najstarší z nich je kostol reformovanej kresťanskej cirkvi. Následné bol postavený kostol grecko-katolickej cirkvi. Výstavba rimsko-katolickeho kostola sa začala v roku 1913 a ukončená bola v roku 1922. Pred niekoľkými rokmi bol dokončený kostol pravoslávnej. V obci sú 2 farské úrady, a to reformovanej kresťanskej cirkvi a gréckokatolíckej cirkvi.
V obci existuje obecná knižnica, ktorá poskytuje svoje služby miestnym obyvateľom ako aj žiakom okolitých obci, najmä žiakom základnej školy.